Rok 2012

15.1.2012 Snem združenia – O sneme združenia, vo vojvodovej haciende konanom, kde predsedníctvo nové volilo sa a kopa iných vecí prerokovala.

Keď rok nový nám udrel a čas novej voľby nadišiel, snem združenia sa zvolal do sídla cteného vojvodu Bacila. I dátum určil sa tak, by všetkým prísť sa dalo, no nik netušil, že práve vtedy oblaky sa rozhodnú, že zvrhnú na zem obsah svoj a kraj kopou snehu zavalia. Tak stalo sa, že cesty ťažko prejazdné boli a sneh sa len sypal a sypal. No i napriek tomu, kto mohol, ten prišiel.
Hneď z úvodu privítaný bol milou spanilou veľkovojvodkyňou Michaelou I. a uvedený do vyhriatej komnaty. Tam pod pohostením stôl sa prehýbal, kde kopa dobrôt na zjedenie čakala. Potom, ako vojvoda Bacil každému oznámil, čo ich čaká a neminie, čo urobilo sa a ako, voľba nového predsedníctva prebehla a tu udiala sa zmena v doterajšom vedení. Predsedom naďalej ctený vojvoda náš ostal, no podpredsedom Ondro Valigura sa stal a ďalším členom Števo Frič z Nivy Dobrej. Tak nech dobre sa im vládne rukou rozhodnou a k úspechu dotlačia snahu našu. Potom ešte odmenení boli traja najaktívnejší brigádnici, čo svojim potom hrad skropili a to: Ondro Valigura, Albert Loydl a Peter Povalač. Každý vkusné tričko dostal. Ešte kopa vecí popretriasala sa – o pripravovanom tábore Inexu, o tom, ako ho zariadiť, o nových nádržiach na vodu, o plánovaných prácach a tak…
Potom ešte pohostenie podané bolo, by hladom nepomreli náhodou pred cestou dlhou a postupne sa zas všetci domov porozchádzali. Verme, že bohatý rok na úspešnú záchranu hradu toto bude.

23.-25.3.2012 – Prvá brigáda

27.-29.4.2012 – jarná brigáda

25.-27.5.2012 – májová brigáda

22.-24.6.2012 – júnová brigáda

20.-29.7.2012 – O letnej brigáde, kedy 10 dní na hrade strávili sme a aj klokaniu ženu tam mali.

Výprava tá začala v piatok večer, kedy postretali sme sa na Konskom, všetok materiál poprekladali z áut do Vitary s vozíkom, kolesá dofukovali a do doliny už skoro potme sa pobrali. Kým vynosili sme všetko na bránu, tma nám padla a oblohu blesky osvetľovali. Keď už všetko uložené bolo a bruchá tiež naplnené, vojvoda Bacil od priateľov svojich darček dostal k sviatku svojmu, čo prednedávnom mal. Potom Túlavá Jackie poštového holuba poslala, že do doliny dorazila a pomoc s vecami by potrebovala. Keď to všetko urobené bolo a riad so zásobami do dolnej základne prenosený bol a plány na ďalší deň zosnované boli, do pelechov pobrali sa všetci, by sily načerpali.
Ráno do šumenia dažďa zobudili sa junáci statoční a tak po raňajkách do suchej práce pustili sa – schody v bráne zhlobili do podkrovia a poriadok s vecami a podobné veci. Keď dážď utíchol, do doliny sa zišlo a kuchyňu zariaďovali – sporák osadili, stôl urobili a ďalší zas sprchu montovali pri prameni. S ňou potrápili sa teda, lebo vode nechcelo sa do hadice veľmi liezť. Napokon ctený Bacil s Jackie na nákup pobrali sa do Krupiny a ostatní zatiaľ latrínku rozoberali a na novom mieste stavali. Podvečer Ondro po Mareka a Soňu do Krupiny zbehol a na hrad doviedol. Medzitým varenie na sporáku Jackie odskúšala a veru kuchárka znamenitá vykľula sa z nej. Tak s plnými bruchami družná zábava rozprúdila sa až napokon únava všetkých do postele zahnala.
Nedeľné ráno slniečkom nás vítalo a tak v eláne sprchu dokončili sme, i latrínku v doline, dreva na kúrenie nachystalo kopu. Podvečer nadišiel čas príchodu zahraničných dobrovoľníkov a tak vo Vrbovku výbor uvítací čakal ich. I vystúpili z autobusu v počte hojnom, do áut sa natlačili – devy spanilé vojvoda Vitarou do doliny zviezol, chlapi z Konského pešo ísť museli. Napokon stretli sme sa všetci v jedálenskej sále, kde pohostenie chutné každému ušlo sa i prvé rozhovory spriadali. Za šera napokon na hrad vypravili sa všetci by uložili sa na miesta svoje a únavu z očí zahnali. I noc pokojná nad krajinou zavládla.
Pondelné ráno žiarivým slnkom zalialo nás a tak ohníka nakládli sme, čaj i kávu uvarili, jedlo nachystali, spanilé devy kvietkom zobudili. Po raňajkách výdatných ešte pokyny rozdali sa a do práce potrebnej vrhli sa. Najprv základ pre zbernú nádrž urobili, potom maltu zamiešali a murovať dve kaverny začali. Tiež so suťou pri hradbe poriadok sa porobil, by ľahšie kosilo sa. Tak v pote tváre ubehol nám jeden deň, kde pomaly spoznávali sme sa navzájom, reči cudzej priučili. Po chutnom obede a krátkej práci do doliny zišli sme, by okolie trocha spoznali sme, hry dáke zahrali, prach zo seba zmyli.
Utorok niesol sa v duchu podobnom, po chutných raňajkách tak potrebná práca nasledovala, kde kus muriva zas domuroval sa, nádrž na vodu obkladala, malta miešala…na prácu tú ctená veľkovojvodkyňa Michaela I. pozrieť prišla sa a spokojne na nádvorí pohrala, s ľuďmi porozprávala. Nakoniec aj pohostinnosti brány využila k spánku poobedňajšiemu. Nakoniec však domov pobrala sa s milou Majkou, otcom jej a kamarátkou Jankou. Ostatní, keď s prácou hotový boli, na výpravu pobrali sa do doliny – na osadný flek, pustovňu a sokoliu skalu vyliezli, riečku brodili. Dobrodružstvo to chutným vínkom zavŕšili skôr, ako do postelí príjemne unavení zapadli.
Stredajšie ráno zas kvietkom milé devy prekvapilo a z postelí vyhnalo, by po raňajkách chutných, pod bránou zjedených pre jemný dážď, čo z oblohy sypal sa, zas do práce pustili sa všetci. Devy skúsili si omietku gotickú v okne brány robiť, chlapi, čo dažďa nebáli sa zas kavernu murovali v hradbe západnej. Takto pracovalo sa, až kým poobede na výpravu do Banskej Štiavnice nepobrali sa, by kúpanie v tajchoch a kus histórie spoznali. Tak celý štvrtok tam boli, pokiaľ ctený Bacil po nich podvečer neprišiel. Cesta prebehla v pohode, len cez brod prejsť sa veru nedalo pre vodu vysokú a tak vozík prívesný, pokrmov plný cez zhnitý mostík ručne potme pretlačiť sa musel.
Piatkové ráno zas jasným slnečným svetlom zalialo nás a tak chuti do práce kopu sme mali. Tak zas mnoho kameňa do muriva sa naskladalo, i okolo nádrže na vodu a tiež chodník na hrade hornom vylepšovať sa začal za pomoci junákov nových. Poobede, po práci, na výpravu na cestu kočovú vybrali sa statoční ľudkovia. Zo skaly vysokej celý hrad zhliadli aj s dúhou čarovnou než zas pred zotmením do základne radšej vrátili sa. Večer táborák v doline zahorel a v pahrebe svojej ukryl pečené zvieratká pred zrakom zvedavým, tak, aby prekvapením sa stali pre ľudí na deň nasledujúci.
Sobotný deň zas slnkom zalial nás a práca pekne šla od ruky a tak stalo sa, že ukončené práce boli na kavernách dvoch a murovanie klenby strieľne v hradbe ešte načalo sa, nádvorie i náradie poriadené boli. Tiež na hrad zas milá princezná, veľkovojvodkyňa Michaela I. dorazila s družinou dvorných dám a rozhodla sa noc tam stráviť. Aby prejavila spokojnosť s postupom prác pri oprave hradu, vzala lyžicu a vybraných ľudí vlastnoručne nakŕmila pri stole. Podvečer už len pre zábavu voľné ostali a pri táboráku večernom družne všetci sa rozprávali, malé darčeky si dávali – ctený vojvoda každému pečené hlinené praveké zvieratko daroval na pamiatku, on zas maľovaný obrázok hradnej brány s pekným venovaním od všetkých pre celé združenie dostal (a na hradnej bráne potom vystavil). Potom už len spievalo sa pri gitare a debatilo skoro až do rána…nadránom však neskutočne silná búrka prihnala sa a posledné dve osoby riadne skropila, skôr než do brány dobehli.
Nedeľa už taká tradičná bola veru – balenie a upratovanie, fotenie a nakoniec lúčenie sa so všetkými. Veru, hádam nikomu odísť nechcelo sa, tak dobre nám tam všetkým bolo. I rozpŕchol sa tak ľud robotný do všetkých kútov sveta.
Veľká vďaka všetkým, ktorí ruku k zdarnému priebehu priložili a hradu pomohli!

24.-26.8.2012 – augustová brigáda

29.-30.9.2012 – septembrová brigáda

26.-28.10.2012 a neskôr – stavba strechy v tretej bráne