Rok 2009
31.1.2009 – O sneme združenia nášho a jeho rytierskom pokračovaní
V posledný januárový deň sa zišli všetci rytieri a dámy čabraďského vojvodstva v sídle cteného vojvodu Bacila, by prebrali veci v roku minulom udiate, zhodnotili a prerátali zlatky v mešci spoločenstva našeho a ukuli plány do tohto roku. Zároveň ctený Bacil vymenoval najlepších brigádnikov roku 2008 a odovzdal im diplom. Popri tom do spoločenstva prijali sme Peťa a Janku z Kosihoviec, by rozšírili rady naše.
Po sneme ešte na malý výlet vybrali sme sa k vodopádu neďalekému, čo v zimnom ľade zakutý ešte bol. Tam Ugo vymyslel súťaž v hode brvnom, vraj aby medveďa mohli sme skoliť. Trénovali sme poctivo tak, že medveď strach dostal a neprišiel. Potom sa väčšina ľudí domov rozpŕchla, len Zolomír a Milan s Luciou u vojvodu ostali, čo stalo sa im osudným, bo do rytierskej stráže na plese zvolenskom povolaní boli. Tak do neskorej noci v mraze a snehu v plnej zbroji stáli, len teplý čaj popíjali. Ale prežili to šťastne a do tepla vojvodovho domu sa nakoniec v poriadku dostali.
14.-15. 3. 2009 – Experiment s výpalom keramiky
Na pozemku veľkom sídla vojvodovho postavená veru bola pec, v ktorej stredovekú keramiku vypaľovať sme sa uzhodli. Tak narobili sme hrncov a iného riadu a kopu dreva nachystali, aby celú noc kúriť v peci sa dalo. Nakoniec krásne hrnce z výpalu sa podarili, ako aj pokladničky na zlatky, čo ich hádam hradný návštevníci radi darujú, keď na Čabraď zavítajú.
22.3. 2009 – Výprava na hrad s rozhlasovým reportérom
V jeden krásny slnečný deň na hrad sme sa pobrali, by s reportérom z Reginy o hradoch našich sme sa porozprávali. Cestou na hrade Dobrá Niva a Bzovík zastavili sme sa, o jeho histórii a osudoch porozprávali, ako aj o krásach okolia. Potom naše kroky k Čabradi zamierili, kde sme všetko poukazovali a o našej činnosti tiež porozprávali. I veru dlhé rozprávanie z toho bolo, pomaly sa už aj šerilo, kým skončili sme tam.
28.3. 2009 – Prvá brigáda tohto roku, kedy okno osadili sme a dvere v podkroví.
I nadišiel čas skutkami svojimi našu snahu dokázať, tak vybrali sme sa na hrad náš, aby smútok z múrov jeho vyhnali sme. Snáď podarilo sa nám to… Cestou sme sa ešte zastavili na Bzovíku, by informačný panel Omnix obnovil, potom už do opravy hradu zahryzli sme sa. Na okno západné okenné krídla so sklom osadili sme, ako aj dvere do podkrovia z hradby štítovej, bo zistili sme, že dáky dobráci tadiaľ vliezli nám tam, zástavu združenia a mačety pokradol. Keby chytili sme ich, ruky im dolámeme… Pod bránou novú pokladničku osadili sme a hneď aj prvý príspevok do nej získali v mene tvrdej od mládenca a dievčiny, čo s otcom z Dobrej Nivy na hrad prišli. Vrelá veru im patrí vďaka!
Danči de Haluz ešte na výlet k osade pri pustovni sa vybral s kamarátom svojim, cez potok veselo si skákal, až kamzíky sa zahanbili a z doliny sa na protest odsťahovali…
17.-19.4.2009 – Záchrana klenby strieľne na paláci západnom
Po krutej zime kus múru na paláci západnom sa nám zosypal a takmer vzal do večnosti klenbu strieľne, čo doteraz tam bola. Len pár kameňov z nej zostalo. Tak rýchlo ctený náš vojvoda vojsko svoje zvolal a do jej záchrany sa pustil.
Po pokojnej noci strávenej na bráne hradnej, kde rôzne nočné tvory spestrovali ju a po rannej plazivej hmle a výdatných raňajkách sa do práce pustili. Najprv si očistili okolie strieľne od zelene tam rastúcej, potom odkopali sutinu a debnenie klenby spravili.
Na druhý deň do murovania sa pustili s vervou, až podarilo sa celú klenbu podchytiť a tak zachrániť pred skazou. Počasie veru pekne prialo im, však si to aj zaslúžili hrdinovia príbehu našeho za skutky svoje.
8.-10.5.2009 – O brigáde jarnej, na hrade konanej
Tohto roku brigáda konala sa netradične v máji, bo vojvoda Bacil s Ugom tak rozhodli. Odmenou im za to bolo krásne a teplé počasie a kopa zelene, ktorú potom mohli vďačne vysekať z hradných múrov.
Po bujarej noci so spevom a nočnými hrami sa časť rozhodla pokračovať v bojovom tréningu v lukostreľbe a narábaní lanom, časť pobrala sa na hrad a murovala kus múru nad zachránenou klenbou v paláci západnom. V doline zatiaľ prebiehal krutý výcvik vojska, kde nik nemal zľutovania a veru ničil lenivosť každého dlho do noci.
Na druhý deň potom všetci vedno do rúk ostré mačety vzali a do krovia sa pustili, by vykántrili ho nemilosrdne a z hradu vyhodili. Iní zase pod zachraňovanou klenbou sutinu odkopávali, by múr dal sa dorobiť, ďalší zas črepy z nádob prastarých umývali, jak nôžky svoje vlastné, by čisté boli a na bráne nám nesmrdeli. Tak pekne svorne všetci pracovali až do noci neskorej, kedy tma a únava veľká z hradu ich vyhnala.
Na druhý deň ešte po sebe v doline pekne poriadili, ohne zahasili a pobrali sa domov oddychovať, by nabrali síl do boja ďalšieho.
30.-31.5.2009 – Ako sme mokli a nádrž na vodu osadili
Koncom mája, keď už vedeli sme, že veľa vody tento rok potrebovať budeme, sme sa na hrad náš pobrali a ďalšiu 1000 litrovú nádrž nachystali. Vojvoda Bacil na streche svojho povozu ju doviezol, čo celkom humorné bolo. Osadili sme ju na plató, ktoré bolo nachystané pri severnej budove a obložili kamením, aby ju nebolo vidno. Začali sme aj konštrukciu strechy zhotovovať, no prerušila nás nečakane tma – to slnko dalo nám najavo, že aj oddychovať treba. Tak utiahli sme sa na bránu našu a v bezpečí si vypočuli nočný koncert nebeských vtákov, ospevujúcich pestrofarebnú dúhu na oblohe.
Ráno prebudil nás jemný šum dažďa, tak po raňajkách čakáme, či prestane. Nakoniec však ideme urobiť striešku aj tak. Po pár hodinách námahy je konštrukcia hotová, celta natiahnutá a do nádrže stekajú prvé kvapky vody…aspoň sme vyskúšali strechu, či má dobrý spád. Potom sme už išli domov, mokrí, ale spokojní.
20.-27.6.2009 – O výprave do tajomných zákutí podzemia krajiny našej
Výprava tohtoročná, za krásami a tajomstvami podzemia nášho začala v sídle vojvodu Bacila, kde sa najprv preskúmalo okolie obce, bo kedysi dávno ťažila sa tu ruda železná. No našli sme len peknú ceduľku, varujúcu pred medveďmi, potom starý tajch v doline nad obcou a pár jám…staré chodby už vzal čas nenávratne so sebou.
Tak na druhý deň výprava presunula sa južnejšie, do štiavnických vrchov, kde väčšia šanca na prienik do podzemia jest. Najprv pozreli sme si centrum mesta, potom nakukli do 800m hlbokej šachty s opustenými budovami a vypravili sa do hôr, kde po dlhom čase putovania na hrebeni hory naďabili sme na peknú kaplnku s chatkou a v lese pod nimi dieru do pekelných hlbín. I uplatili sme škriatkov lesnými jahodami a oni pustili nás dnu – úzkou chodbou, miestami štvornožky do kilometre dlhých chodieb a sál, kde kedysi naši predkovia striebro ťažili. Strávili sme tam v nemom úžase dlhé hodiny, no blížila sa polnoc, hodina duchov, tak von sa radšej poberáme, by nenašli nás tam náhodou a nenechali ako suvenír. Ešte sme sa vrátili k tej hlbokej šachte, že odfotíme hmlu z nej vychádzajúcej a pobrali sme sa do postelí, riadne uťahaní.
Ďalší deň k tunelu na Čremošnom, drevenému žľabu na Harmanci a do Kremnice pobrali sa, bo aj tam kopa zaujímavých vecí k videniu jest. No počasie neprialo dlhším výletom, bo voda z oblohy cedila sa jak z krhly.
Nasledujúce ráno na obecný úrad vo Vrbovku s papierom zastavili sme sa, potom však na hrad Modrý Kameň zašli, riadne si ho pozreli a v okolí aj podzemné chodby prezreli, v piesku tesané. Zaujímavé veru riadne sú a tak tiež dosť dlho strávili sme tam. No potom hlad vyhnal nás, k obedu v reštaurácii donútil pred tým, ako na Bzovík zamierili sme a na hrad Čabraď, kde do noci v lejaku čakali sme, bo nasvietený fotiť sme ho chceli, No furt nám pršalo, tak len ducha rytiera na bráne hradnej sme odfotili, čo zjavil sa nám tam. Štiavnica je magické veru miesto, zase pritiahla nás, tentoraz do normálneho múzea nakukli sme, no vyhnali nás odtiaľ, bo fotky urobiť sme chceli, tak k ďalšej bani vybrala sa výprava, kde ešte koľajnice spod zeme vedú a ruda ťaží – i obzreli sme si to všetko a do inej štôlne sfárali, kde bludisko strašné zjavilo sa pred nosmi našimi.
Ďalej kroky výpravy smerovali na miesto, kde zastal čas, miesto tesne pod nebeskou klenbou, miesto, kde sa žije tak, ako pred 70 rokmi…vyštverať sa ale bolo treba na kopec mohutný, ďaleko za dedinu a tam objavili sa pred zrakmi staré drevené chalúpky, maštale, ovocné sady. Búrka ale blížila sa, tak úkryt na chvíľu v jednom humne bolo treba hľadať a keď prehrmela, aj obyvateľa tohto zabudnutého raja sa podarilo objaviť. I vyspovedaný bol pred tým, ako na spiatočnú cestu pobrať sa bolo treba.
Počasie veľmi neprialo nám, vkuse vodou nás zalievalo, tak sa časť výpravy na železničný vagón pri Vígľaši bola pozrieť, potom ešte v múzeu v Bystrici. No a nakoniec aj na spiatočnú cestu sa bolo treba pobrať – to ešte aj katakomby pri Štúrove sa stihli pomerať. Ale to už je koniec tejto výpravy a každý do svojho domova sa pobral.
26.-2.8.2009 – O brigáde letnej a veľkom kopaní v tretej bráne
O veľkom boji za záchranu hradu píšem, na slávu tých, čo zúčastnili sa ho, by nezapadli činy ich do zabudnutia a velebení boli za skutky tie.
I vztýčila sa nová vlajka združenia našeho na bráne našej a hlasy veselé zazneli, i vojsko ohromné pod vedením vojvodu Bacila do brány tretej sa vhrnulo, by vlastnými rukami ju zachránilo. Najprv však vykosiť hrad bolo treba od buriny strašnej, jamu vykopať nad prepadnutou klenbou, by domurovať sa dala. Potom s ohromným množstvom sutiny popasovať sa bolo treba, z pivnice a chodby vyvláčiť, ako aj spred portálu brány, by podmurovať sa dal. Aj po drevo bolo treba ísť na pílu, nech na prácu dosiek máme dosť, aj ich natrieť proti žravému hmyzu a dobrý guľáš navariť, by nezhynuli sme od hradu. To všetko dialo sa behom týždňa, čo na hrade strávili sme. No netreba ešte zabudnúť, že aj okenné krídla sa namontovali, i sklenené tabuľky nachystali, ako aj informačné panely zhlobili a aj kopa iných drobných prác. Užili sme si pri tom veľa zábavy, vzrušenia i strachu, odmenou nám bol pokoj v noci, pri ohníku v kruhu priateľov a dobrého vínka, ktoré otvorené bolo vďaka šikovnosti a vynachádzavosti cteného Bacila, bo vrták na štopeľ nemali sme.
20.-21.8.2009 – Skauti na hrade a kopa práce čo vykonali tam
Na dva dni bola dohodnutá spoločná akcia, kde skauti z medzinárodného tábora prišli a hradu pomohli. Časť ich sa pustila do vypratávania chodby pod tretiu bránu, časť do kosenia nádvoria, iní zas čistili podhradie a liahniská pre plazy robili, pár pomohlo pri betónovaní základu pre panely informačné. Vďaka ich odhodlaniu a šikovnosti, množstvo práce vykonalo sa pre blaho hradu i jeho plazivých obyvateľov, ako aj pre pohodlie návštevníkov. Vďaka im za to patrí veľká.
21.- 22.9.2009 – O tom, ako Zolomír sám muroval na hrade strieľňu
Vyšlo to už tak, že nik iný žiaľ nemohol, no Zolomír odhodlal sa a sám dva dni na hrade strávil v jesenný to čas, by domuroval klenbu strieľne pod treťou bránou, aby cez zimu nerozpadla sa nám. Podarilo sa mu to výborne i vytvoril tým podklad pre ďalšie murovanie nad ňou, čo na jar aj urobíme. Je to skrátka hrdina!
3.10.2009 – Brigáda jesenná a izolácia klenby na bráne
Počasie nám teraz na jesennú brigádu vyšlo nádherné, slniečko zalievalo zelený kraj i bojachtivý národ, pod hradom zíduvší sa, tak všetci do rúk berú nové mačety, krompáče a lopaty i pobrali sa zachrániť klenbu na tretej bráne.
Niektorí kosili zeleň a inú háveď likvidovali, iní zas odtokový žľab zhlobili, no a ďalší zas pratali suť na klenbe tak, aby izolácia položiť sa dala. Do večera veru podarilo sa to zdárne urobiť a na polovici klenby sa izolácia položila, tak už nebude cez ňu v zime voda pretekať. Druhá polovica urobila sa o týždeň neskôr vďaka odvahe troch kamarátov.
