Rok 2008

Snem združenia, kde predsedníctvo volilo sa a iné dôležité veci preberali.

Snem združenia vojvoda Bacil do sídla svojho zvolal hneď začiatkom roka 2008 aby dôležité veci prerokovali sa, keďže nadišiel čas na voľbu nového predsedníctva. Tak v sobotné ráno zišli sa v hojnom počte všetci, k stolu plnom dobrôt sadli a rokovali a debatili celý deň. Zhodnotil sa predchádzajúci rok, čo sa spravilo a vybavilo, kuli sa plány na tento. I nové predsedníctvo sa muselo voliť. Všetci jednotne zhodli sa, že doterajšie vedenie osvedčilo sa a preto nech aj ďalej naše spoločenstvo vedie.

Vojvoda Bacil ešte tri ocenenia – plakety Aktívny brigádnik roku 2007 odovzdal tým, čo najviac brigád zúčastnili sa: Dančimu inak Haluz volanému, Beate z Levíc a Martinovi – nášmu dvornému archeológovi.

Keď všetko prerokované už bolo, jedlo i koláče zjedené, tak sa všetci zas do svojich domovov porozchádzali.

Výstava o hrade a našom združení v Krupine konaná.

Dňa 12.2.2008 sme výstavu o hrade v múzeu v Krupine otvárali, kde na deviatich paneloch bol predstavený hrad, jeho premeny, rekonštrukcia brány, naša činnosť ako aj poďakovanie všetkým, ktorí nám pomáhali, malá archeo výstavka, naša a hadiacka kronika a kopa iných materiálov. Premietlo sa video z prestavby brány. Výstava mala veľký úspech – všetci len híkali, čo všetko sa na hrade spravilo. V Krupine do konca marca bude, potom do Zvolena preniesť by sme ju chceli. Dokonca aj v Komárne o ňu záujem majú. Uvažujeme o jej inštalácii aj v Bratislave.

O tom, ako mrzli sme v marci a podlahu robili

Koncom marca, presnejšie 29.-30.3.2008 sme sa na hrad pobrali, že zas dačo porobíme, no počasie všelijaké bolo, tak nakoniec do robenia podlahy na bráne pustili sme sa. Najprv všetko vynosiť a vypratať, potom trámy položiť a na ne dosky popribíjať…ďalší dvaja zatiaľ v prestávkach medzi dažďom krytinu ešte pribíjali. Tak pracovali sme do zotmenia.

Na druhý deň veru ráno riadne preverilo odhodlanie naše, bo mráz dolinu zakul, prsty naše zamodravel. Pri ohni najprv rozmrazili sme sa, na povoze okná skrášlili, no potom ako slnko vykuklo, na hrad sme sa pobrali a v práci pokračovali. Dvaja na streche, ostatní podlahu pribíjali. Nakoniec však domov nám prichodilo ísť, tak pobrali sme sa.

Jarná brigáda, kde kosilo sa a strecha robila.

Na termíne 4.-6.4.2008 s Ugom dohodli sme sa, tak v piatok večer pod hradom stretli sa všetci, čo na srdci leží im osud hradu, pri ohni podivuhodné príbehy sa rozprávali a spievalo. Ráno potom prácechtivý ľud na hrad sa pobral, tam oči na novú strechu vyvalil, hlavne tí, čo na hrade dlho neboli. Rozdelili sme sa na skupinky, jedni odpadky a konáre zbierali, druhí zase klčovali krovie a tretí strechu zakrývali šindľom. Takto svorne do večera pracovalo sa až triesky do doliny fŕkali.

Večerná zábava pri ohni bola zábavná, zvlášť pre únavu, čo sadla na nás, no nedali sme sa a hrdo s ňou bojovali až kým nás potvora nezmohla. Tak uložili sme sa na spánok – časť ľudí v doline na základni, časť vyskúšala spanie pod novučičkou strechou na bráne hradnej – ej veruže to bola romantická noc, po prvý krát spať hore, na drevenej podlahe…

Na druhý deň ešte porobili sme nejaký ten riadok krytiny, upratali po sebe a pobrali sa zase domov, by nabrali sme síl do ďalšieho boja.

Začiatok záchrany klenby na tretej bráne 16.-18.5.2008

I vybrali sme sa zase na hrad v piatok večer, do tmy pod bránou sedeli a strašné zvuky noci počúvali. Šťastne sme sa však rána dožili a tak do novej práce pustili sme sa – začali sme zo záchranou III. brány hradu. Najprv však vysekať ju z buriny bolo treba, miesto na kameň urobiť a potom už mohli sme sa do toho pustiť. Začali sme znižovať sutinu v bráne, zbierali sme popadané kamene a ukladali ich na nádvorí…mozole nám pekne pribúdali, no kopu práce sme aj tak urobili a hrdí na seba môžeme byť. Dali sme hlavne aj tejto bráne šancu prežiť ešte kus života…

O tom, ako v bráne tretej pracovali sme a okenné rámy na bráne druhej murovali.

Tradične v piatok večer, v polovici júna, na hrad sme sa pobrali, pri večernom ohníku na hrade si posedeli a strašne podivili sme sa, bo ticho hrobové vládlo tu, ani vtáka, ani vetra nebolo počuť…až báli sme sa, či neohluchli sme. No asi nie, lebo ráno zas bolo tak, ako má byť.

Do práce teda pustili sme sa, na dve miesta sa rozdelili. Ctený vojvoda okenné rámy pustil sa murovať na bráne druhej (neskôr aj Zolomír prišiel mu pomáhať), ostatní sutinu v bráne tretej pratali, by odbudlo jej tam. Tak pracovali sme svorne až do nedele, kedy odísť domov prichodilo nám. Na hrade ale zanechali sme kusisko roboty.

Výprava do podzemia krajiny našej, o tuneloch a starých baniach, polnočnej búrke a iných zážitkoch.

Koncom júna sa naši priatelia z CMA vybrali zas na prieskum podzemia. Začali na severe našej krajiny, kde navštívili krásny zatopený lom v Šútove. Majú tam miestnu zaujímavosť – obrovskú tabuľu zakazujúcu vstup a za ňou je hneď značka parkoviska a bufet…vo vode si rochnili polonahé krásky, ktoré vábili k radovánkam. No odolali zvodom ich a pobrali sa schladiť rozhorúčené hlavy do opusteného tunela v Kraľovanoch. Urobili tam pár snímkov a pobrali sa ďalej. Noc strávili v Liptovskom Trnovci.

Nasledujúci deň patril návšteve skanzenu v Pribiline, kde našli krásnu výstražnú tabuľku – zákaz vstupu, tu sa usídlili medvede. Tak sa radšej pobrali do Tatier. Z nich sa vybrali na návštevu nemeckého vojenského cintorína vo Važci. Potom smerovali do Liptovskej Maše, kde sú opustené staré bane. Pripomína to stará budova váhy, banské vozíky a tabuľa. Nakoniec ich privítala stará banícka obec Slovinky, kde sú viditeľné opustené banské diela, kopa banských vagónikov, smutne hrdzavejúcich na koľajách. Navštívili tiež starý železničný tunel v Margecanoch, ktorý teraz používajú motoristi ako skratku k svojim chatkám a banské diela v Gelnici. Tam v jednej starej štôlni na nich čakala kostra uhynutého tvora, ako aj pekné salamandre.

Veľmi na nich zapôsobila banícka osada Slovenské Čechy, stratená v horách. Niektorí miestny obyvatelia by boli dobrí partizáni – neprezradia nič…citujem: „Tu žiadne bane nie sú, môj dedo bol baník, aj môj muž bol baník, ale tu žiadne bane nie sú!“ … babka pritom stála na starej halde, za domčekom sa černel vstup do štôlne…Našťastie sa chalanov ujal miestny horár a povodil ich svojim revírom, poukazoval vstupy do podzemia…

Nasledujúci deň sa presunuli cez Dobšinú do Telgártu, kde poobdivovali zaujímavý tunel s mostom a nakoniec dorazili do sídla vojvodu Bacila. Tam našli bezpečie a pohostenie, posedelo sa pri ohníku, opiekli špekačky a debatilo o všetkom možnom.

Ďalší deň patril návšteve dlhého tunela medzi Čremošným a Harmancom, ako aj obhliadke vetracieho komína, ukrytého vysoko v horách. V noci strhla sa strašná búrka, až belela sa obloha, jak za bieleho dňa.

V piatok zas na obhliadku baní v Ponikách vybrali sme sa, kde na dvoch miestach ruda ťažila sa. Potom po ceste krkolomnej cez Šálkovú do Ľubietovej sa vybrali, by sme podzemie baní medených nafotili. Od poslednej návštevy veľa sa tam zmenilo. Parkovisko zrušili, pri haldách veľká tabuľa zas umiestnená je. Čučoriedky tam však stále voňali. I vybrali sme sa na samý vrch do Horného Ladislava. No kým sme tam vyšli, tak prihnala sa od Bystrice strašná búrka s lejakom, preto neriskujúc pobyt v podzemí počas hromobitia sme sa pobrali hneď nazad do bezpečia auta.

V sobotu sme si to ale vynahradili, kedy sme po návšteve Štiavnice strávili v podzemí šesť hodín a nafotili úžasné snímky. Zliezli sme asi 1,5 km do podzemia a objavili tam obrovské podzemné priestory, až dych sa nám zastavil z krásy tej. No nakoniec na povrch sme vyliezť museli a domov sa dostať v hodinách nočných.

V nedeľu zas chalani pobrali sa do katakomb pri Štúrove, ktoré vyhĺbili počas druhej svetovej vojny. Stade sa už pobrali nazad do Čiech, pretože končila sa im dovolenka. I tak sa skončila jedna zaujímavá akcia, ktorá zanechala obdiv k našim predkom v našich srdciach.

O brigáde letnej, kedy týždeň na hrade strávili sme a veľa vecí porobili, návštevu zahraničnú i z dôb pravekých mali.

S miernym chaosom na začiatku pri určovaní termínu zahájenia letnej brigády sa o jej začatí rozhodlo s konečnou platnosťou. Už v sobotu 26.7.08 sa bojachtiví bojovníci z krajín českých na panstve vojvodu Bacila sústredili a tábor svoj tam rozbalili. Vojsko to sa nakoniec na hrad v pondelok nasledujúci pohlo, pričom ešte pridal sa Haluz cestou. Ohromná sila vojska na hrad dorazila v poriadku, iba čo ctenému Bobrovi sa cestou v aute had obrovský zjavil a popod nohy sa mu plazil s úmyslom odhryznúť si kúsok z neho. Nepodarilo sa mu to však a tak nakoniec milosť bola daná mu a na slobodu bol pustený. Ctenému Bacilovi zas koleso na povoze spľaslo od klinca hrdzavého.

Hrad uvítal ich zarastený veľmi, tak po zložení vecí hneď do kosenia sa pustili a chodník hradný uvoľnili. To do večera trvalo im. Noc na hrad sa rýchlo zniesla a chudáka Haluza zgniavila, celú noc po hrade lietal a obsah svojho vnútra dávil za zvukov nechutných.

Preto potom, keď svitol ďalší deň sa s vojskom tým rozlúčil a domov radšej šiel. Medzitým ráno dvaja bojovníci pribudli – to Janka a Peťo z Kosihoviec dorazili. Tak vojsko to sa teda po hrade rozliezlo a boj o záchranu hradu sa mohol začať. Jedni prevét drevený za hradbou stavali, iní kosili a skaly ukladali. Slnko i hmyz pažravý na nich silno útočili, oddychu im nedopriali. No odolali presile tej a udatne bojovali do hodín neskorých. Nadchádzajúca noc oddych im dopriala pokojný, kedy v bezpečí opravenej brány útočisko svoje našli.

V stredu ďalší teplý deň nadišiel a tak po raňajkách bojovníci zbraní pracovných zas sa chytili a nelenili s nimi pri práci užitočnej. Okrem murovania okenných zárubní na bráne i dier v murive, sa sutina v bráne tretej odstraňovala, by brána pripravila sa na záchranu svoju. Takto svorne v pote svojich tiel pracovali až do zotmenia. Medzitým na hrad posily prišli – to Marek bojovník s Nikou a Vagónom dorazili, ako aj kamaráti zo Slatinky. Tak spoločne v bráne ubytovali sa všetci a vrava veliká na hrade zavládla. Nakoniec tmavá noc všetkých do hajan zahnala. Avšak nie nadlho, lebo tvor čudný v koži jelenej odetý sporo po hrade sa tmolil a omeškavcov po hlavách klátom drevených mlátil. Vtom na hrad dav dákych skautov maďarských sa dovalil, že či prístrešie im dáme a jedného zraneného do bezpečia neodvezieme. Tak Zolislav na cestu ešte vyrazil a do Pliešoviec ho zobral.

Ráno slnko tvora do ríše snov vyhnalo a nás zhurta zobudilo. Tak po raňajkách výdatných do práce veselo sa všetci pustili. I krásne práce vykonanej pribúdalo, keď toľko rúk šikovných ju zdraplo a na hrade vykonalo. Skauti na ďalší pochod sa dali, no jedného milého psíka nám tam nechali, že pridal sa k ním cestou a nie je ich. Vojvoda Bacil so svojou paňou Majkou i Zolislavom chrabrým na nákup materiálu do Krupiny odskočili, by murovať bolo z čím. Zároveň psíka k miestnym poľovníkom odviezli, by pána našli mu, veď len odtiaľ zatúlaný musel byť. Potom keď nazad vrátili sa do práce sa zapojili. Keď nakoniec noc tmavá nadišla úsmev spokojný na tvárach ľudí svietil, bo pekný kus práce každý odviedol. V piatok ráno po raňajkách rady naše zas preriedili sa, to priatelia zo Slatinky i Marek s bojovníkmi domov sa pobrali. No napriek tomu do práce sa všetci s vervou pustili a kopu jej do večera zas spravili.

Posledný deň už len dokončovali sa práce začaté – okenná mreža z dreva, poriadok i zamurovanie kaverny jednej v murive. Tak strašne veľa práce bolo, hoci len polovica jej sa vyplnila, no hlboká i veľká potvora tá bola. Na budúce ale iste podarí sa ju zaceliť. Potom už len na cestu všetci sa pustili, do domovov svojich, by sili pred ďalším bojom nabrali. Vrelá vďaka patrí všetkým zúčastneným!

O konferencii v krajine českej konanej pod hradom Trosky.

Na začiatok mesiaca október dostali sme pozvánku, by na konferencii zúčastnili sme sa a o našom združení a činoch našich referovali. I stalo sa. V piatok 3.10.skoro ráno na cestu vyrazili sme povozom vojvodu nášho. Nakoniec traja sme boli – náš vojvoda Bacil, jeho žienka ctená Majka a dvorný archeológ Martin. Pôvodne aj priateľov z Leustachu brať sme mali, no nakoniec rozhodli sa neísť. Tak na dlhú púť vybrali sme sa a trmácali sa po cestách prašných dlhých 10 hodín – bo do strašných kolón dostali sme sa v Mýte Vysokom a potom v lejaku zas spomaliť sme museli. Nakoniec však šťastne dorazili sme a pod hrad trafili.

Tam už pohostenie čakalo nás i ubytovanie príjemné s výhľadom na hrad známy. Po večeri ešte malá prednáška bola, no a po nej zábava voľná v kruhu zaujímavých ľudí. Aj nočné zábery nafotili sme hradu vysvieteného.

Na druhý deň do dňa slnečného vstali sme, výdatné raňajky zjedli a prednášky vypočuli. Aj svojou trochou prispeli sme – vojvoda Bacil dvomi (o hrade a o podzemí), Martin jedným príspevkom. Potom pred obedom ešte na hrad vybehli sme, pozrieť, čo nové tam majú.

Večer príjemná zábava sa strhla, aj turnaj v stolnom tanci vyhlásil sa a aj víťazov sme mali dvoch z množstva účastníkov – dvoch. Zábava tá do rána trvala, no však nás au únava zmohla, tak do pelechu zaľahli sme nakoniec.

V nedeľu po raňajkách ešte jeden zámoček šli sme pozrieť, no a potom na cestu domov pobrali sme sa. Cestou ešte hrad Kost obzreli sme si v meste skalnom. Krásny to kraj. Neskoro v noci domov sme dorazili, riadne uťahaní, ale plní dojmov a poznatkov.

O brigáde jesennej s Hadím údolím konanej.

Tradične na konci sezóny na hrad vybrali sme sa, by sme po lete upratali spolu s našimi priateľmi z Hadieho údolia.
Stalo sa tak 24.-26.10.2008. Bojovníci v piatok podvečer pod hradom zišli sa, pri ohni posedeli i zaspievali si, do rána prečkali a potom do práce vrhli sa s nadšením im charakteristickým. Počasie prialo nám tentoraz a slnkom zalialo, žiadny sneh neukázal sa tam.

I rozdelili sme sa na skupiny tri – jedni kosili krovie, čo narástlo nám za rok, druhí vodu vypúšťali z nádrže, aby na zimu neroztrhlo ju a ďalší rebrík do brány tretej zhotovovali, bo chodník prepadol sa tam a nedalo sa chodiť tade. Potom aj zo sutiny ubrali sme v tej bráne a delovú guľu našli, ako aj kachlice reliéfne, čo nazhromaždil tam niekto. Potom však zotmelo sa nám a do doliny zísť sme museli. Tam pri ohni veselo bolo, pokrmov i nápojov neúrekom a v družnej zábave ďalšia noc prešla ani sme sa nenazdali. No a v nedeľu domov ľudkovia sa rozchodili, šíriac tak slávu panstva našeho.