Rok 2002

5.1.2002 – snem združenia

Snem združenia nášho konal sa dňa 5.1.2002 vo Zvolene v Kráľovskej zbrojnici v hojnom to počte národa. Prebrali sa na ňom veľmi dôležité záležitosti. Schválila sa správa o našej činnosti za uplynulý rok a naplánovala sa činnosť na rok 2002. Tiež prijali sme nových členov do našich radov, menovite: Michala Václavíka, Roba Vasila, Štefana Ostrožlíka , Jarmilu Jambrichovú, Luciu Izsákovú, Zola Vozáka, Ľuba Lehockého a schválilo sa tiež oslovenie ďalších troch ľudí, ktorý sa stanú našimi členmi ak budú chcieť.

Keďže končilo sa obdobie panovania nášho cteného predsedníctva, volilo sa predsedníctvo nové: za predsedu zvolili Alberta Loydla, za podpredsedu Jaroslava Ižáka a člena Štefana Svinčiaka. Nech boh žehná ich ďalšie kroky, nech dovedú naše spoločenstvo k naplneniu našich plánov. Potom po pohostení sa zas všetci rozpŕchli do všetkých kútov sveta.

Január 2002

V januári sa konalo zas rokovanie združení pod hradom Lietava. Naše spoločenstvo tam reprezentoval náš ctený vojvoda. Rokovalo sa o zakladaní spoločného združenia pod názvom Zachráňme hrady a o ďalšej spolupráci. Schválili sa stanovy tohto združenia. Po pár dňoch dostali možnosť vyjadriť sa k tomu všetci naši členovia, ktorí vyjadrili svoju vôľu momentálne sa doň nezapájať. Tak nezostáva iné, iba ich rozhodnutie rešpektovať.

8.3.2002 – rokovanie s úradmi kvôli obnove hradu

Plány naše na obnovu hradu sa začali napĺňať dňa 8.3.2002 kedy konalo sa pracovné stretnutie s predstaviteľmi obce, Pamiatkového úradu a Okresného úradu v Čabradskom Vrbovku. Rokovalo sa o obnove hradu Čabraď. Bol dohodnutý postup a rozsah prác, ktoré je možno v tomto roku vykonať. Hrad sa má čo najviac vyklčovať, upraviť prístupovú cestu, zakonzervovať II. vstupnú bránu so skrytým prestrešením a úpravou terénu v okolí. A čo ďalej ukáže až čas…

15.-17.3.2002 – jarná brigáda

Brigáda jarná konala sa v dňoch 15.-17.3. s hojnou účasťou našich ako aj z Hadieho údolia a tiež priateľov trampov z Prievidze, kde spolu stretlo sa na 50 duší. Počasie nám tiež pomerne vyšlo, nebolo tak zima ako v novembri, iba nám v sobotu trochu mrholilo. Až večer sa pustilo pršať, čo však nezabránilo družnej zábave. Keď už pršalo priveľmi pokračovalo sa pod strechou až do skorého rána.

Urobilo sa kusisko práce, odstránili a uložili sme kamene okolo II. brány, vyklčovala sa priekopa a časť nádvoria. Spílil sa nebezpečný strom rastúci pri múre a pomeralo sa nádvorie. Z kamenia vyzbieraného urobili sme krásnu hrobľu asi 2 a pól metra vysokú, škoda len, že sa s jej tvorcom na záver zosunula. Prežil to však a tak musel si ju uložiť nanovo. Už však nebola taká úhľadná. O tom aké je krovie nebezpečné sa presvedčil Rambo z Bystrice, ktorý z toľkého sekania sa pomýlil a zaťal si mačetou do vlastného kolena. Pochválil sa tým až o dve hodiny a tak sme ho ošetrili, k riadnemu felčiarovi však ísť odmietol. Snáď to nakoniec prežil, doteraz som o ňom nepočul.

Všetci však do práce vložili svoje srdce a urobili čo mohli, a tak im za to patrí vrelá to vďaka naša!

28.3.-1.4.2002

Na sviatok Veľkej noci sme sa zas zišli pod našim hradom, kde v piatok vztýčila sa zástava na hrade. Pomáhali nám pri tom priatelia z Trenčína, ktorých sme zaujali natoľko až prišli k nám sa pozrieť. Na hrade sme tiež stretli veľa ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud našich pamiatok. Medzi nimi bol aj p. Mazánik, s ktorým sme našli spoločnú reč. Keď sa však navečer zotmelo, ochladilo sa tak, že vďačný sme boli za teplo ohňa čo rozhorel sa v doline.

Sobotný deň sme oslávili tak, že sme sa vybrali po bohatých raňajkách na spoznávanie okolia. Spolu s Trenčanmi sme zašli k totemu a pustovni. Keď sme však pustovníka nenašli doma opustili nás a vybrali sa hore dolinou cez Cerovo na Bzovík. My sme vyliezli na bralo zvané Sokol kde slnka sme si užili. Slavo ten však vyliezol ešte vyššie – jak koala vyškriabal sa na strom. Z tade po hrebeni vrátili sme sa na základňu. Večer k nám pribudli ďalší ľudia a tak bolo veselo.

V nedeľu sa časť vybrala na výlet, časť pomerala nádvorie, iný zas oddychovali. Pri toľkom meraní našli sme mincu z roku 1706, na svahu pod III. bránou zas morské ustrice. Nálezy tie odovzdané boli na pamiatkovom úrade. Večer k nám pribudli páni rytieri z Beckova, išli pešo v zbroji z Krupiny. A tak nečudo, že sa ich otlakov zľakol chudák pes a furt na nich vrčal. Tak sme ich pohostili, ubytovali a v pondelok im požičali kone, aby sa dostali nazad. Ceníme si ich obeť.

Veľkonočný pondelok dievčence prežili v šťastí a suchu, nikomu sa nechcelo zúčastniť barbarských orgií, i keď bolo vyhlásené, že si polievanie možno vyšermovať. Nuž aspoň ušetrili kopu vody. Tak nám dievčence ostali suché a pritom stále krásne. Nakoniec sme sa zas rozpŕchli domov.

26.-28.4.2002

Ďalšia brigáda konala sa v dňoch 26.-28.4. na hrade Čabraď, kde zišlo sa veľa dobrých ľudí. Ako vždy stretli sa v piatok večer pod hradom, kde svietil potom oheň dlho do noci. Na druhý deň ráno rezkým krokom na hrad vybehli, by prácou svojou mu pomohli. Niektorí mačetami do krovia sa pustili, iní zas s pásmom a ceruzou na papieri hrad zaznamenali. Potom, keď školený archeológ na hrad tam zavítal, všetci svorne odhaľovať tajomstvo II. brány sa pustili. A veru bolo čo objaviť, črepy a schody našli sa. Keď však práca tá skončila sa každý zas svojej robote sa venoval. K večeru, keď vrátili sa pod hrad, pri ohni svorne zabavili sa. V nedeľu ešte sa trochu porobilo a pomeralo, nuž a potom zase porozchádzali sa všetci do sveta.

máj 2002

O týždeň ďalší vybrali sme sa tam zas, no v inej zostave národa. Veď nie každý môže sa z domu uvoľniť – to len pár nadšencov, ktorí chodia vždy. Nuž ale nakoniec zišlo sa nás tam v počte na 8 duší. Aj počasie nám žičilo a tak za svitu slniečka a ofuku vetríka horlivo do práce pustili sme sa. Nanovo vysekala sa z krovia bašta č. VI. aby sa mohla pomerať. Ostatní zase nivočili krovie na ktoré natrafili. Potešilo nás, že medzi robotujúcimi ľuďmi boli aj nové duše, ktoré za členov združenia nášho prihlásili sa. Keď však prácu naplánovanú porobili sme, na odpočinok zaslúžený do doliny sme vyrazili. Tam zásoby stravy preriedili sme a po vlahej noci v nedeľu vyrazili domov.

Radostná udalosť odohrala sa na našom účte v banke dňa 21.5., kde zlatiek kopa objavila sa vďaka štedrosti našich mecenášov. To prispeli nám z milého srdca z obecného úradu v Čabradskom Vrbovku na ciele naše. Za príspevok ten, ako aj ochotu s akou nás tam vždy vítajú im zo srdca ďakujeme.

27.5.2002

Ej radostná to udalosť v našich radoch sa udiala! Náš milý rytier Borka z Nitry nového potomka nám s pomocou svojej ženičky Aničky na svet priviedol. Stalo sa tak dňa 27.5. roku pána 2002- ho. Meno mu dali veru slávne, Matúšom ho totiž nazvali. A tak rodinka pekne sa mu rozrástla. Nech šťastia a zdravia mu je dopriateho kopcom, nech ku mocnej kráse rastie nám.

7.-9.6.2002

Keďže brána hradná opravovati sa tento rok bude, na jej preskúmanie vybrali sme sa v dňoch 7.-9.6. v počte troch duší. Od obce dostali sme krovinorez, a tak s vervou som sa pustil s ním kosiť po nádvoriach vzmáhajúcu sa trávu. Po celodennom úsilí kopa roboty a pokosenej trávy za mnou zostala. Zatiaľ, čo ja som kosil, brána podrobila sa podrobnému vyšetreniu, aby poodhalila svoje tajomstvá. Pozornému oku nášho priateľa Miša Šimkovica prezradila všeličo o tom, ako rástla a dospievala do súčasnej podoby. Vďaka tomuto vyšetreniu je jasné, že naša brána je komplikovanej povahy. Všetko toto zakreslené bolo a nafotené tiež, nech v projektoch sa môže zapracovať a úradom schváliť. Ako však konzervácia dopadne ešte len uvidíme.

21.-23.6.2002

Najprv sme sa na hrad vydali cez víkend 21.-23.6. kedy sme pomerali výšky múrov II. brány a tiež sa niečo nafotilo. Potom sme sa mačetami hrdinsky pustili do presekávania chodníka na hornom hrade. To krovie potvorské stále tam rastie.

4.-7.7.2002

O dva týždne zas sme sa tam vybrali, aby sme cez víkend 4.-7.7. kus práce spravili. Na hrad náš vzácneho hosťa doviedli sme, až z Popradu prišiel k nám, by jeho múry zhliadol a s nami tam pobudol. V piatok sviatok slávili sme prácov, a to tým, že pod bránou suť odkopávali sme od múrov. Pri hradbe štítovej základ iného múru objavil sa nám, čo na obraz zachytili sme.

Po práci zas našich priateľov z Hadieho údolia pozrieť sme boli, jak utáborení boli s deťmi svojimi. Prednášku o histórii hradu urobil som im a na druhý deň aj posprevádzal po hrade. Sláva veliká z toho bola, aj do rozhlasu dostal som sa…

V sobotu ráno o tretej hodine rannej vyprevadil som Fera na bus a cestou na svitaní obdivoval krásu hradu nášho. Potom zas do práce nastúpili sme by krovie zmizlo na vonkajšom nádvorí a chodník k III. bráne priechodný bol. Po práci zas do Hadieho údolia zavítali sme, kde dlho do noci pobudli sme. V nedeľu už prácu sme nerušili, oddychovať sme sa pustili skôr, než kroky naše domov zamierili.

4.-7.7.2002 – O sneme mimoriadnom, kde dôležité veci preberali sa

Dôležitých vecí kopa navŕšila sa a tak mimoriadny snem zvolaný bol, by ich prerokoval a schválil. Stretli sme sa v hostinci Kráľovská zbrojnica vo Zvolene v hojnom počte dňa 23.6. Ako prvé na pretras prišla záležitosť rozbrojov v obci, kde pár ľudí zo zlých skutkov napadnutých bolo. Keďže však nik zo združenia tam nebýva a nemá prehľad, kde je pravda, rozhodli sme sa nezasahovať do nich, pokiaľ nebude ohrozená činnosť naša na hrade. Nech je kto aký chce, pokiaľ nezištne pomáha hradu, neodmietneme ho.

Ďalším bodom bola informácia o dare peňažitom od obce obdržanom, o ktorom rozhodnúť bolo treba, na čo sa použije. Po dlhej diskusii rozhodli sme sa, že za peniaze tie krovinorez kúpime, by účelnejšie pracovať na hrade mohlo sa. Bo keby strava za ne kúpila sa, len na hovno zmenili by sa, kým z krovinorezom viac krát kosiť sa dá.

Potom ešte prijatie nových členov schvaľovalo sa – čím o dvoch nových ľudí rozrástli sme sa. Tak medzi nás pribudli Július a Dušan. Snáď spokojný navzájom zo sebou budeme. V diskusii potom kopa vecí preberala sa, to však už isto teba milý čitateľ nezaujíma a preto ich vynechám. Nakoniec však skončili sme a v zhode a radosti rozišli sa domov.

22.7.-2.8.2002 – O dvoch týždňoch na hrade strávených, oprave brány a kresaní kameňa

Na neuveriteľné dva týždne na hrad náš prišli sme, kde od 22.7. do 2.8. kopu práce zanechali sme. Prvé dva dni sám som tam síce bol, no severnú budovu som vykosil. Smútok našťastie ma prešiel, keď Paľo a Lukáš objavili sa tam. Tak spoločne veľké nádvorie dohola vykosili sme a pomerali, by pôdorys nakresliť sa dal.

Bránu druhú murári opravovali, kde akurát hradbu štítovú naprávali. Nedostatkom kvádrov veľmi trpeli a tak pomôcť sme sa snažili. Na hrade kameň, čo sme našli, na kvádre okresali sme. Málo im to však bolo. Tak dáke zo zbúraného domu použili a dáke vykresať na ďalší týždeň pokúsili sme sa. To už ale náš priateľ Bobor pomôcť prišiel nám. Tak do starého lomu pod Sokolom pobrali sme sa, a z balvanov kváder kresali. Mohutný však bol veľmi, a tak keď na lúku ťažko dostali sme ho, murári ho nechceli, že ťažký je. Tak sme ho im podvečer na smyku na hrad dopravili, čím ich do veľkej hanby priviedli. Veď okrem sily piatich ľudí, lana a smyku nič sme nemali. No náš um a presvedčenie nepoznajú slovo „nedá sa“. A že vážne to myslíme, ešte jeden kus pritiahli sme pod hrad.

V sobotu zas pre potešenie svoje na Modrý kameň vybrali sme sa, by svoj šarm a umenie šermiarske predviedli sme divákom tam zhromaždeným. Po bitke tej na hrad vrátili sme sa.

Na druhý týždeň zas kosila sa tretia brána a severné opevnenie, potom sme ich zamerali. To už sily nás opúšťali a keď na víkend nik neprišiel, domov sme sa pobrali. Ctený Bobor traktor s drevom nám na Konské stopol a stade zas ďalší s pieskom. Tak dostali sme sa do Vrbovku, skade nás do Krupiny zviezol Dušan Franko mladší, za čo dík mu vzdávame.

Ďalšie brigády

Na výzvu našeho vojvodu, cteného pána Bacila z Čabrade pracovitý ľud na hrad často chodil a k oprave brány prispel. Žiaľ, neprišiel tam často v počte, jak by mal, a tak stalo sa napríklad, že v dňoch 30.-31.8. zišlo sa ich tam v počte piatich ľudí, čo však na plánovanú prácu nestačilo. Tak pomerali aspoň baštu okrúhlu, severný bok hradu chrániacu. Zeminou tiež zasypali dieru, čo hľadači pokladov vykopali nám na hrade. Kiež ich raz do rúk dostaneme – celej kosti im na tele nenecháme.

V septembri došlo k zmene plánovaného zastrešenia. Práve keď držali sme v rukách projekt skrytej strechy, na úrade nám povedali, že môžeme urobiť strechu normálnu. Má byť síce čo najnižšia a krytá Cembritom, no predsa len normálna. A tak znova bežali sme za projektantom, by nakreslil nám strechu novú… Za námahu tú veru povďační sme mu, a tak na chválu svetu a pokolení budúcich meno jeho zvečníme. Tým milým človekom je Daniel Bizoň z Bystrice.

Október nás veru riadne vyumýval, veď cez víkend 11.-13.10. nám furt len pršalo, a kožu našu premočilo. Murári na hrade pracujúci veru nemali to ľahké, tak na pomoc prišli sme im a napriek dažďu ruku k dielu priložili. Na vrch brány kameňa sme im navozili, potom krovie tam znova rašiace vykosili. Ešte aj jamu v zásype klenby zaplnili sme, a potom keď dážď trošku ustal, murovať sme sa dvaja pustili. Východný múr vďaka nám o čosi zas narástol a spevnel. Práca tá nás velmi tešila, no neprestajne silnejúci dážď koniec jej privodil a do doliny k peci zahnal.

18.-20.10.2002 – O tom, ako sa v práci pokračovalo, drevo na krov brány chystalo a zas kus múru vymuroval.

Drevo na krov veru draho by nás prišlo, keby sme ho na píle nakúpili, a tak po dohode rozhodlo sa, že čo bude sa dať, na krove urobí sa z guľatiny. Nuž a tak sme sa 18.-20.10. znova pod hrad vybrali v hojnejšom počte, by sme okrem stavby lešenia popri severnej stene aj dreva pomohli nachystať. Tak vybrali sme sa a kmeňov mnoho nazbierali, vo svahu prudkom, kde štvormo plaziť ledva sa dalo. Potom na povoz naložili sme ich a spolu s tým drevom aj seba zviezli. Tiež nazbierali sme dreva napadaného, na oheň súceho, by bolo z čím prikladať, keď o mesiac zas tam prídeme, nech netrieštia sa sily naše a práci venovať sa môžeme.

Počasie nám trošku viac prialo, murovať sa teda tiež dalo. Tak sme sa zas schytili a kus múru zo severu spevnili. Radosť to veru veliká, keď kus práce za človekom ostane. Aj deťom svojim teraz ukázať môžem, čo vlastnými rukami zbudoval som. Tak v tento čas skonštatovať môžeme, že východná a západná strana múru hotová je, severná čochvíľa bude a južná tiež. Snáď do zimy krutej strecha osadí sa a pokryje…

15.-17.11.2002 – O brigáde jesennej, kde spolu s trampami krov na bráne vstupnej sa staval, o kostiach dolámaných a bujarej to zábave, jako aj o našom trápení s krytinou.

Po dohode s Ugom, kedy termín jesennej brigády sa presunul na neskorší víkend, a to na 15.-17.11.2002 som sa rozhodol, že tentoraz po pansky priveziem sa na hrad až v sobotu, nech mrznúť vonku nemusím. Morka s Aďou už vo štvrtok tam sa vybrali a ľudia ostatní v piatok sa nazbierali. Najprv však v dedine na tancovačke nohy si obdrali a tamojšie devy vykrútili. Nečudo, veď pekných tam veru pár sa nájde, čo za hriech by stáli…

Nuž a pán náš,vojvoda, v piatok cteného rytiera Bobra doma vyzeral, čo z ďalekých krajín českých vybral sa, by nám pomohol. Majstra tesára sebou tiež vzal, čo Jiřím volal sa. Tak pohostili ich spolu so svojou žienkou. V sobotu ráno však kruto vstávať všetci museli a na cestu sa vybrali, nech skoro pod hradom boli. Cestou vo Zvolene milého Attilu tiež vyzdvihli, by obrázky farebné zo stavby im porobil. Nuž a keď pod hrad napokon spolu dorazili, časť národa po tancovačke spamätával sa a časť už na bráne pracovala. I pridali sa k nim a potom aj ten zvyšok. Niektorí trámy chystali a od kôry škrabali, iní zas kosili nádvorie. Mne prischla úloha taká, že všetky otvory doskami som zakrýval, aby strechu vietor nepodfúkol.

Ej veru poriadne natrápili sa s tým krovom, veď brána uhla pravého nepozná a steny rôznej dĺžky sú. No šikovných majstrov mali sme a tak do večera kostra krovu na bráne stála a pár krokví k tomu tiež. To už však potme pracovali. Tak zvyšok v nedeľu dorábal sa. Ugo ešte nasekané krovie podpáliť chcel, no len lístie no ňom vzbĺklo a dušu vypustilo, nič však už nechytilo.

Večer pri ohni placky rozdali sa všetkým a po chvíli radšej ctený vojvoda domov sa pobral, bo už spánok a únava všetkých nás veru bral. Ostatní v zábave pokračovali až kým nepospali. Veselo mali hlavne okolo polnoci, kedy Frico rozhodol sa kosti si polámať, čo úspešne podarilo sa mu. A tak k doktorom so zlomenou kľúčnou kosťou brali ho, keď horko ťažko šoféra našli. Ošetrenie lekárske prežil však a na hrad vrátil sa.

V nedeľu potom ostatné krokvy poosádzali a materiál na bránu vynosili. V doline zas posvätenie kríža nového na cintoríne bolo a tak rozruchu tam bolo. Do večera však tam klud zavládol, a hrad nám osamel.

Na ďalší víkend vybrali sme sa tam štyria, že latovanie pribijeme a krytinu vyskúšame. No nebolo to jednoduché, jak mysleli sme. Krokvy do roviny kresať ešte bolo treba a velikú presnosť pri latách dodržiavať, čo nedarilo sa nám. Tak rozhodnutie padlo také, že majstra dákeho zohnať sa pokúsime. Jemu to isto lepšie pôjde.

Majstra obec zohnala a kým kruté mrazy udreli, veľký kus strechy podarilo sa zakryť. Potom však práca zastavená musela byť, lebo v mraze krutom ruky krehli a aj krytina sa nebezpečne lámala. Škoda by ju bolo veľa pokaziť. Otvorená z časti zostala len severná a východná strana. Južnú len igelitom sme v januári zakryli, to aby sa tam nadpojiť ďalšia strecha mohla, čo nad prístavbou sa plánuje. Akonáhle mrazy povolia, chýbajúce časti dorobia sa. Ej veru, pekné bývanie to bude!