Rok 2001

18.1.2001

Nuž rok 2001 sme začali účasťou na stretnutí organizácií tretieho sektoru, kde sme sa pokúsili o vytvorenie platformy Domovina. Táto platforma by nás mala zastrešovať pri rokovaniach so štátnou správou a vládou napríklad pri prejednávaniach návrhov zákonov o ochrane kultúrneho dedičstva a koordinovať naše vystupovanie. Čo z toho vlastne nakoniec bude ukáže až čas. Keď už nič iné, aspoň sme sa stretli, spoznali a nadviazali nové kontakty pre spoluprácu na našich aktivitách.

20.1.2001 – snem združenia

Snem združenia sa konal v Šali a v Nitre za hojne to účasti, kde schválený bol plán činnosti na rok 2001 a tiež správa o činnosti za rok 2000. Po dlhých rokovaniach sa rozhodlo o ďalšom smerovaní nášho združenia a o prioritách, ktoré musíme naplniť. Všetci členovia sa napokon v pokoji rozišli domov.

16.-18.3.2001 – jarná brigáda

Ako každý rok, tak aj tento sme na jar zorganizovali spolu s Hadím údolím brigádu na „našom“ hrade. Počasie, aj keď nevyzeralo veľmi sľubne, nám vyšlo veľmi dobré. Ani v piatok ani v sobotu nám nepršalo. Ba naopak. V sobotu pekne hrialo slniečko. Zamračilo sa až po práci, kedy asi na hodinku jemne spŕchlo. Poschádzali sme sa tento krát v o čosi menšom počte – na prácu nás bolo len asi 24 ľudí, no urobilo sa veľa práce napriek tomu, že sme čistili najviac zarastenú časť hradu. Časť, ktorá sa nachádzala v severnej časti hradu pri dvoch vonkajších baštách. Bolo tam veľmi nahusto rastúce krovie. Keď sme toto všetko porúbali, pustili sme sa do veľkého nádvoria vnútorného hradu. Kým sme ho vyčistili, veru sme sa aj unavili a tak nechávajúc tam za sebou dve veľké kopy nasekaného krovia sme prácu ukončiti ráčili. Jackye medzi tým vyčistila cintorín od napadaného lístia. Večer nám už ostali sily len na sedenie pri ohni v družnej zábave a veselosti, ktorú prerušil len spánok, čo nám na viečka bol sadol. Nuž a v nedeľu, keď sme poupratovali, nám nastal čas lúčenia a odchodu domov.

23.3.2001

Dňa 22.3.2001 náš pán rytier Janík Borka zvaný, z Nitry, priviedol nám spolu so svojou žienkou Aničkou z Chlebníc na svet novú nevinnú dušičku – dievčatko menom Natálka. Zrodila sa silná a zdravá, s očami krásnymi už teraz zvodnými. Ej majte sa ctený rytieri pred ňou na pozore, bo sa ešte zaľúbite.

13.-16.4.2001

O dobitie nášho hradu pokúsili sme sa na Veľkú noc roku tohto – to jest v dňoch 13.-16.4.2001. Sústredenie vojska sa začalo už v piatok večer v doline pod hradom, no ešte aj v sobotu nám posily prichádzali. Počasie sa nám dosť ochladilo, no povedať možno, že v porovnaní s okolím sme na tom boli výborne – všade totiž fúkalo, snežilo či pršalo a nám tam svietilo slnko.
Aby sme však nezleniveli z čakania na rytierov, krátili sme si čas pálením nasekaného krovia z predchádzajúcich brigád a tak sa úplne uvoľnila severná časť hradu. Nuž a tak nám ubehol piatok. Večer sme si ešte pri ohni zašermovali – to sa trénovalo na nadchádzajúcu bitku. V sobotu ráno sme ešte pomohli svojimi svalmi pri čistení bývalej fary od krovia a stromov, no a potom náš výkvet rytierstva pobral sa pod múry hradu, kde sa po mnohých rokoch znovu ozvalo rinčanie zbraní. Bojovalo sa tvrdo a neľútostne pred hradom, na moste i nádvorí, no boj skončil sa nerozhodne – jedných zmohla únava, iných zas zlomený meč. A tak sme sa znavení vrátili späť do doliny.
Nedeľu vyplnili sme tiež užitočne – dočistili sme priestory fary (omšového nám však nenaliali) a tak sme to tam všetko podpálili. Snažili sme sa tiež podpáliť dve kopy na veľkom nádvorí, no tie sa nechceli chytiť a tak tam zostali. Nuž a potom sme sa pobrali na cestu prieskumnú dolu dolinou až k Drieňovskému mlynu, objektu velice spustnutému, k prevelikej škode všetkých. Už aj stmievať sa nám začalo a tak na cestu spiatočnú sme sa vydali, by po návrate sme sa pudingu plný kotol variť pustili ako odmenu všetkým čo medzi nás prišli.
Veľkonočný pondelok poniektorí zvrhlíci pokúsili sa o staré zvyky a dievky nám obliali, no do jednej spanilej rytierky sa pustiť neodvážili, bo ozbrojená bola a velice sa bránila – oblievača Uga mečom zmastila. Hoc aj brnenie požičali sme mu, ani to mu kožu nezachránilo.
A tak poriadili sme po sebe, mŕtvych zakopali a pobrali sa každý do svojho domova…

18.6.2001

Náš milý priateľ Mišo Václavíkom zvaný zo Zvolena, nám z čírej to náklonnosti k nášmu zámeru zariadil od svojho chlebodarcu, firmy Eiben s.r.o. peňažitý dar v hodnote 2000,- korún. Obom im za to patrí naša vďaka veliká až do skonania našich dní.

4.-8.7.2001

Blaženej to pamäti, ctený pán vojvoda z Čabrade a rytier z Ancile, vojsko svoje dňa 4.7.2001 na hrad svoj zvolal, by mu v boji pomohlo proti úhlavnému to nepriateľovi. A tak v podvečerných hodinách spolu zo Zvolena vyrážajú s odhodlaním v srdciach.
Pod hrad ten dostali sa v pohode, iba jeden Peťo zvaný si bahnom telo svoje hneď pokryl. Prečo tak spravil, vie však len on sám. Tam už ich ďalší dvaja čakali a k húfu sa pridali. Vo štvrtok, hoc ten sviatkom bol, sa so zbraňou v ruke na hrad hneď pobrali a do nepriateľa sa s vervou pustili, tnúc vpravo, vľavo na tisíce ho sekali. Takto až ku zadnej severnej časti hradu sa prebojovali. Nebyť ich hrdinského činu, tak sa tlupa ľudí z Kráľovstva českého veru do hradu vôbec nedostane. Ten deň dosť sa unavili a tak sily čerpať šli do osady Hadím údolím zvanej. Tam pomohli pri stavbe to prepotrebnej, na potrebu slúžiacej.
No v piatok stravu svoju v obci doplniť museli, kam sa hneď ráno aj vydali. Chlieb však už nemali a tak im pomoc ponúkli – Jackye v Hadieho údolia im ho z Krupiny doviezla. Na ceste spiatočnej však prekážku odstrániť museli a to veľkú kopu kamenia a štrku čo nám do jám rozhádzať bolo treba. To sa im aj podarilo s pomocou ďalších ľudí k tomu prizvaných. I ďalší dvaja k vojsku tomu pridali sa, i s koňmi mnohými a dcérou Izabelou zvanou. Keď prekážku tú spoločnými silami z cesty odstránili a po obede výdatnom vodné to dielo na riečke na vlastnej koži odskúšať sa pustili. Po osviežení tom dve spanilé devy na húf ten pozrieť sa prišli až z mesta Ružomberského i s rodičmi, no kto vie prečo hneď na útek sa dali, ani k hradu sa neobzreli. No aspoň rozlúčiť sa mohli. Škoda to preveliká, bo bitka strhla sa zas po nádvoriach a telá rozsekané odstraňovať bolo treba. K večeru tam aj rytier Krysa s dvomi devami zo Šale pricválal a k vojsku utáboril.
Na druhý deň v sobotu, zas v bitke pokračovalo sa s vervou prevelikou. Do večera kým skončila, nádvorie veliké i to na severe dočista vyčistené bolo a na nádvorí tom mnohouholná ohrada sa vztýčila, by v deň určený k súboju rytierov slúžila v turnaji velikom, na august plánovanom.
V nedeľu, deň posledný, sa už len dokončilo pár malých bitiek na vstupnom nádvorí a pod velikou vežou, po nich sa ohrada na nádvorí odskúšala. Šikovnosť svoju si v nej s mečmi rytieri odskúšali. Ťali sa tak urputne až jeden meč na sebe zlomili. Tiež sa v tie dni jeden prístrešok pred domom maštaľným od špiny vyčistil, by mohol slúžiť pre potreby naše v čase nepohody. Po práci tej vojsko veci svoje zbalilo a na cestu domov sa vydalo, ešte hrad Bzovík na chvíľu obľahlo, kým sa do sveta rozpŕchlo.
Poďakovanie naše im za pomoc tú zo srdca dĺžime a tak mená ich na slávu večnú v kronike tejto zvečníme. Vo vojsku tom boli ctené devy Mária, Slávka a Mirka, i páni Krysa, Zolo, Martin, Mišo, Peťo, Slavo a Števo – tomu tiež ďakujeme za skvelú to vec, čo priviezol sebou a s čím veľa nepriateľov pokosil. Bola tam aj jeho dcérka Izabelka a ja, čo Bacilom ma volajú.

24.-26.8.2001

Naše ctené a urodzené panstvo, hradný pán Bacil, vojvoda z Čabrade a Rondelu a hradná panna Mária, rytieri z Ancile sa z vôle vlastnej na hrade svojom v sobotu dňa 25.8.2001 v stav manželský vstúpiť rozhodlo a svoje áno pre pozvanými pánmi rytiermi z krajiny tejto ako i kráľovstva Českého ako i pred svojimi poddanými i ľudom obecným si po západe slnka na veľkom nádvorí povedalo. Pri príležitosti tej na slávu ich i hradu Čabraď rytierske turnaje sa uskutočnili jak káže obyčaj v sobotu od rána do večera. V turnajoch tých ctený rytieri i mnohí iní šikovnosť, silu i odhodlanie svoje preukázať mohli pred davom nastúpeným.

Nech ctený čitateľ kroniky tejto mi prepáči, no pokúsim sa skutky tie viacej rozpísati, bo sám som tam bol a všetkého sa zúčastnil nech zvesť a sláva o skutkoch tých do sveta sa šíri a hlása odvahu a silu priateľstva, čo vzišla tam. Pre hrad Čabraď sa panstvo rozhodlo preto, že osobitný záujem o to má, do jeho opustených múrov život vrátiť zas chce a zašlú slávu obnoviti má v úmysle. Z dôvodu tohto z rúk nepriateľa zeleňou sa maskujúceho ho vytrhlo a nádvoria vyčistilo. Týždeň pred turnajom dvaja odvážni zas pod hrad prišli a hrad, kolbište a iné veci prichystali, by v piatok prichádzajúci páni rytieri hlavu kde mali zložiti aj hostia a rodina čo s nimi prišli. Všetci šťastne pod hrad sa dostali napriek odľahlosti a cesty zlej po dažďoch rozmočenej. Keď väčšina z nich zhromaždila sa pri ohni do noci svietiacom, pán vojvoda všetkých pozdravil a pod hradom privítal. Po uvítaní tom zábava rozprúdila sa spoločná až takmer do rána trvajúca. V deň významní, keď posledné prípravy ráno sa porobili a hrad do zástav zaodeli, po výdatnom pokrme, čo devy naše pripravili a keď dav ľudu z obcí sa zhromaždil, turnaj rytiersky dvaja heroldi vyhlásili. Odvážni páni rytieri, rytieri zo Žiliny, Brezna, Beckova, Zvolena, Hadieho údolia i Českého kráľovstva, čo do prvého turnaja sa prihlásili, sa v kaplnke zišli, kde útechu a povzbudenie dostali od mnícha k tomu prizvaného. V turnaji tom v kole prvom šikovnosť svoju v narábaní s kopijou preukázať mohli, keď všelijaké prekážky do cesty sa im dali. Úlohu tú dobre všetci v zdraví zvládli, no dvaja sa kola druhého už nezúčastnili. V kolách ďalších ťažšie úlohy dostávali, kde štít, kopiju i meče použili, pod paľbou tuhou až nakoniec tam zostali víťazi dvaja. Po turnaji tomto sa ctení rytieri do seba pre potešenie pustili s mečmi a inými zbraňami, by obecenstvu šikovnosť ukázať mohli. Jeden však hlavou svojou na meč sa narazil a krvou svojou zem tam pokropil. Po ošetrení však úder ten v zdraví prežil. Keď žalúdky hladné uspokojené boli, hromadná bitka pod hradom sa strhla, za podpory diel a pokriku množstvo rytierov sa do seba pustilo a posekalo. Po krátkom oddychu sa vojsko to na hrad presunulo, kde v kolbišti v božích súdoch o ďalšom víťazovi sa rozhodlo. Súboje tie ťažké a neľútostné so zbraňami všelijakými veru rytierov poriadne preverili. Troch najlepších za víťazov určili.

To už sa naši páni v oblečení krásnom farbami víriacom s kameňmi pravými i zlatom a kožušinou zdobenom, v plášti zamatovom na obrad chystali. Zástup ľudu mohutný sa zoradil s fakľami v rukách a darmi, po čakaní sa na hrad pobral. Úžasní to pohľad, pastva pre dušu, keď panstvo ctené za svitu pochodní do hradu vstúpilo, s rytiermi a davom na nádvorie sa hrnulo. Nádvorie veľké, vlajkami zdobené, plné ľudu bolo a tam pred všetkými víťazov turnajov vyhlásili a ceny za odvahu, vlastnými rukami odovzdali, skôr než k obradu svadobnému pristúpili. Obrad ten nádherný bol, zvlášť, keď pán vojvoda pre nevestu šperky a závoj s klobúčikom priniesť dal. Dav nadšený, rytieri i ľud na slávu im zvolal a gratuloval, dary svoje do rúk im kládol, v zástupe nekonečnom. Vtom na nádvorie vojsko veliké dobre vyzbrojené tam vtrhlo a k panstvu sa hnalo, by vzdalo im hold. To páni rytieri z Taurus Ater a z Arwenu prišli, z miest vzdialených. Cez špalier z mečov tasených všetkými rytiermi na moste pred bránou, naše mladomanželské panstvo na hostinu všetkých doviedlo. Z pivníc sudy s nápojmi sa vygúľali, pokrmy na stôl sa rozložili a ohne mnohé zapálili, v hojnosti a radosti zabávalo sa až do nasledujúceho dňa. K zábave tej i ohňoví žongléri a fanfáry, ako i trubadúri z Hadieho údolia prispeli.

Naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí prispeli ku kráse slávnosti tejto, menovite : obci Čabradský Vrbovok, pánom rytierom z Ancile – Zvolen, Arwen – Nitra, Berezun – Brezno, Bludní rytieri – Beckov, Potulní rytieri Celebnilu – Žilina, Pribina – Nitra, Ricasso – Zvolen, Taurus Ater – Turany a donátorom, čo o stravu postarali sa nám: miestny odbor Matice slovenskej v Čabradskom Vrbovku, Bryndziareň – Zvolenská Slatina, Hydinárne – Zvolen, Chrien – Zvolen, Hontianske výrobné družstvo – pekáreň Bzovík. Osobitne poďakovať chceme aj priateľom, čo pomohli nám – hlavne nášmu Krysovi zo Šale. Osobitné poďakovanie zaslúži si aj Ryba zo Žiliny za záchranu dieťaťa, čo Jackie našla zabudnuté v kroví, rodičmi vlastnými.

28.10.2001

Raz to už tak chodí, že treba aj rokovať a tak sa dňa 28.10. v Nitre stretlo naše predsedníctvo. Náš pán predseda všetkých milo privítal a milý Borka zas pohostil. Porozprávali si, čo nového vo svete a čo sa plánuje ďalej. Všetci sa oboznámili s vypracovanou štúdiou obnovy hradu Čabraď, ktorú predložil predseda Bacil. Jej podstatu tvorí plán zastrešenej ruiny a ak s ňou budú súhlasiť v obci a pamiatkári zrealizuje sa na jej základe projekt.

Ďalšou novinkou bola ponuka prevzatia hradu Bzovík do prenájmu – Štefan Svinčiak už vypracúva projekt obnovy a využitia. Za tým účelom sa teda odhlasovalo zriadenie samostatnej sekcie pre Bzovík a po prijatí Svinčiaka za člena sa ten určil za jej predsedu.

Rozhodlo sa tiež o tom, že snem združenia sa bude konať dňa 5.1.2002 vo Zvolene, kde sa prijmú ďalší nový členovia do nášho združenia.

10.11.2001

Dňa 10.11. konalo sa stretnutie predstaviteľov združení čo s pamiatkami pracujú, v Uhroveckom podhradí- malebnej to obci. Prerokúvalo sa založenie spoločnej internetovej stránky a navrhovalo sa založenie zastrešujúceho združenia. Internet sa schválil a za to združenie sa bude rokovať na Sklabini 15.12. Potom konala sa prehliadka hradu Uhrovec. Po nej mi veľmi pomohli priatelia z Muráňa, keď vzali ma povozom svojim až do Zvolena. Vďaka im za to.

16.-18.11.2001

Pri ceste na brigádu jesennú so Števom zastavili sme sa v obci Bzovíku i Dolných Mladoniciach, kde dobrých ľudí spoznali sme, a ktorí nám pomáhať sa rozhodli pri oživovaní Bzovíckých múrov. Potom zas ja som sa zastavil na úrade v Čabradi, kde predložil som našu štúdiu – tá ohlas našla veliký. Oni zas pochválili sa projektom chodníka náučného, na hrad vedúceho. Nuž je sa na čo tešiť v roku budúcom.

Preukrutné mrazy zavládli nám na Čabradi, práve keď brigádu spoločnú urobiť sme sa rozhodli. Zima bola tam strašná, až stromy ráno sa beleli a voda sa z fľaše sypala. Aj ľudu poskromnejšie bolo jak inokedy – asi tak 37 duší. Že nezľakli sa, vďaka im patrí za to. Keby ohňa nebolo veru do rána pomrzneme. No ale keď slnko nám vyšlo do práce pobrali sme sa. Devy obetavo sa vrhli na krovie v starom hrade, to do poobedia veru všetko pokántrili až radosť bola tade chodiť a hrad zaskvel sa v kráse nevídanej.

My chlapi mocní do hradnej brány sme sa pustili a krovie tam vysekali. Potom žrdí sme navláčili a provizórnu strechu hlobiť začali, by voda čo z neba nám napadá cez klenbu nám netiekla. S tým trápili sme sa až do večera, kedy tma, hlad a chlad nás k ohňu odohnal. Tam žalúdky svoje sme nakŕmili špekačkami od obce darovanými. Tieseň z chladu piesne nám zaháňali až do hodín neskorých. No nakoniec všetci v teplých spacákoch skončili.

Ráno zas kruté vstávanie do zimy bolo, no odvážlivcov pár sa našlo a oheň rozdúchalo. Potom ešte všetci pomohli nám na hrad pár dosiek vynosiť aby sme mohli -Zolo a ja – ich pribiť na strechu branskú. Keďže pokrývať čím nebolo, dohodli sme sa, že zas 1.12.sa tam zídeme a strechu dokončíme.

Strecha tá na budúci rok vymeniť by sa mala za riadny krov spojený s priľahlou budovou zábrania.

Brigáda tá konala sa v dňoch 16.- 18. 11. roku pána 2001-ho. Pre slávu tých, ktorí sa jej zúčastnili zapísal som ja čo Bacilom ma volajú.