Rok 2010

3.1.2010 – Kontrola hradu po zime, alebo, ako sme na hrade vymrzli

Po dlhšom čase, kedy na hrade neboli sme, bo sviatky boli a my sme si bruchá dobrotami plnili, uzhodli sme sa, že aj hlavy prevetrať nám treba a tak hoci zima bola a vietor studený na hrad vybrali sme sa v trojici. Najprv ctený vojvoda Bacil Attilu, brata svojho vo Zvolene na komoňa naložil, potom v Dobrej Nive ku Števovi zašli, tam do samochodnej kengury napchali sa a spoločne na Konské zamierili. Odtiaľ už pešky do doliny išli, bo cesta zamrznutá bola.

Na hrade takmer pokoj bol, odmysliac dvoch návštevníkov, hrad napodiv celkom dobre prečkal zimu, dokonca aj pivnica pod bránou treťou suchá bola. Tak overili sme si, že práca naša aj úspech priniesla a izolácia, čo dali sme tam funguje. I pofotili sme si hrad, prípitok si dali čajom teplým, dobroty do brúch napchali a na cestu spiatočnú sa pobrali, bo krehli telá naše od vetra studeného. Cestou takmer do auta ešte jednu srnu naložili sme cez sklo predné, no rozmyslela si to a radšej pešo do lesa pustila sa, než by sa s nami zviezla.

6.2.2010 – O sneme združenia nášho a o tom, ako rozhodovali sme…

Snem združenia nášho konal sa v sídle vojvodu nášho, v príjemnom a útulnom to dome, ktorý sic´snehom riadne zapadnutý bol, predsa len útulie poskytol všetkým. I postupne poschodili sa všetci, čo prísť mohli a po prípitku vínom tokajským so snemovania sa pustili. O činnosti za rok mynulý vojvoda všetkým referoval, o tom, kto koľko na panskom odrobil, najlepších pracovníkov za mozole odmenil a účty predložil, by nemohol ho nik obviniť, že zo zlatkami šafáril.

Potom ešte aj malú princeznú prvý krát verejnosti predstavil, by ľud videl, kto o panstvo postará sa, keď my sa pominieme. I statočne sa princezná na verejnosti držala, jak riadna dáma do diskusie zapojila a cteného Zolomíra osedlala, nech vidí každý, že veru aj s chlapmi mohutnými rady si vie a nikoho sa nezľakne.

Nové predsedníctvo ešte volilo sa a plány kuli do roku tohto a kopa vecí, čo prebrala sa. nebudem tu cteného čitateľa unúvať s vymenovaním ich, ale vedzte, že dosť toho bolo. Potom ešte pohostenie v komnate jedacej na stôl položilo sa, nech každý naplní si bruch, nuž a potom rozpŕchli sa každý zase do domovov svojich, kde do konca zimy počká si a do prác oddýchnutý sa pustí.

14.2.2010 – Výprava valentínska, v snehu a s kopou zveriny

Na Valentína vybrali sme sa na snežnú výpravu, by ulovili sme nejaké pekné fotečky. Tak zraz dali sme si s D´Adym, Attim a Haluzom pri Lidli a potom vedno do Dobrej Nivy vybrali sme sa za Števom…no toho zhliadli sme v kengure, jak predbieha nás zbesilo. U neho potom do jeho povozu sme presadli a tak ku družstvu vo Vrbovku došli. Stade už len pešky v snehu ďalej sa dalo. D´Ady najprv odkaz voňavý v kroví pod papierom nechal, potom jednu srnku vyrušili sme. Zo začiatku dobre v snehu išlo sa nám, bo stopy od traktora našim smerom viedli, potom však skončili a my sme sa snehom brodiť museli. No dalo sa to zvládnuť.
Tak miernou obchádzkou na začiatok kočovej cesty dostali sme sa a po nej k západnej výhliadke. Tam už na nás čakal náš hrad, by pekne odfotili sme si ho. No obloha modrá drzo za chrbtami ostala a ku hradu nechcela sa pritúliť. I zbehli sme si potom do doliny, skontrolovali dolnú základňu a hadíkom zmerali teplotu v pelechu, trochu sa poobzerali, latrínku naplnili a na hrad sa pobrali.
Pod bránou zistili sme, že nie sme tam sami, dáky turisti slaninku opekať sa tam vybrali. I pripili sme si čajom, kávou, šišky a iné dobroty zajedli, na bránu sme si vyliezli, by skontrolovali sme je stav. Potom sme hore do hradu vyliezli a fotili si ho, pretože obloha umúdrila sa, sukničku poodhalila a svoje modré oné ukázala s čipkami bielymi. Aj do podzemia skočili sme a zo 130 netopierov narátali.
Pokročilý čas už však bol a tak na cestu spiatočnú pobrať sme sa museli, no pred hradom stádo muflónov do cesty sa nám postavilo. Prekonali sme však prekážku túto a po krátkej D´Adyho latrínkovej pauze z doliny sa pobrali skratkou cez roklinu. Tam zase obrie stádo rohatých oblúd a mátoh čakalo nás, kopytami zem rylo a rohami vyhrážalo, no my statočne odohnali sme ich. Haluz dokonca nebojácne za nimi rozbehol sa, že dákeho uloví, no rýchle nohy potvory mali a ušli mu. Potom konečne do auta nasadli sme a na teplú pizzu tešili, no radosť našu pri Babinej zelení mužíčkovia pokazili, bo na návštevu hampejzníc z bordelu zarobiť si chceli a tak pokutu nám naparili. Ešte aj hnevať sa chceli, že obehli sme ich. Tak sa Števo bojovníkom proti kríze stal a prispel im, nech nemrznú tam nadarmo. Potom už len v Dobrej Nive na trúnok zastavili sme sa a domov pobrali.

12.-13.3.2010 – O brigáde prvej v strašnom mraze a snehu konanej, kedy panel osadili sme a striešku na vodu zhlobili.

lhá zima veru tento rok zavládla nám, nie a nie odísť do teplých krajín, no udatných pár bojovníkov našlo sa, čo na hrad pobrali sa, by ruku k dielu priložili a hradu pomohli. A tak v piatok večer ctený Bacil, vojvoda náš Haluza do povozu svojho nabral, by Beatu pannu hradnú v bosoráckom meste Krupina vyzdvihli a spolu pod hrad sa pobrali. No pod Konským povoz odstaviti bolo treba pre záľahu snehu v rokline. Tak peškom dolu potme sa pobrali v mrazivom vetre. Šťastne však pod hrad došli, na bráne hradnej sa uložili a oheň sa snažili založiť. No veru taký vetrisko studený fúkal, že aj oheň ochladol a vôbec nehrial, tak radšej do závetria brány sa schovali a tam pri víne varenom a zvuku citár sa zabávali, až kým ich únava neskolila.

V sobotné ráno na svitaní vojvoda náš po vodu skočil, potom Beatu zobudil a spolu porátali škody, čo napáchali myši v noci, okrem sáčku z cestovín a Haluzovej klobásy nezjedli nič, tak nám ostalo jedlo na raňajky. Haluz spal na podkroví obalený matracmi, no keď začul vôňu jedla, hneď sa k stolu pakoval. Mľaskanie ich Maťa s Peťom privábilo z diaľav, tak počet bojovníkov rozrástol sa. Po výdatných raňajkách do práce s chuťou všetci pustili sa, informačnú tabuľu namontovali, aj ju peknou farbou natreli na hnedo a potom striešku na ňu urobili, aby na písmenká nepršalo a nenachladli nám. Popri tom sa aj strieška nová nad nádržou vodnou urobila, aby vodu zachytili sme, no celtu na ňu zatiaľ nenatiahli sme, bo aj tak sneží a mrzne. Iba zadná nádrž spojazdnila sa, a uvidíme, či mráz prežije. Od práce toľkej aj vyhladli všetci, tak k obedovému stolu sa nahrnuli, teplého jedla navarili a spoločne spapali. Ešte aj staré kosti srnky úbohej, čo na nádvorí samovraždu spáchala skokom z hradnej veže, takmer poobjedali poniektorí, no nakoniec sa nasýtili teplým jedlom a nemuseli si takto pochutnávať. Po pokrme tom zase do práce sa pobrali, tentoraz na hrad horný do bastiónu pokosiť krovie a vymerať a nafotiť klenby strieľní, ktoré opravovať sa budú. Maťo z moci úradnej pri tom rozhodol, že odkiaľ kameň na opravu brať a ktorú suť možno odkopať. Už šerilo sa pomaly a ďalšiu studenú noc na hrade stráviť sa nikomu nechcelo, tak pobalili sa všetci a domov rozpŕchli. Cesta bola všelijaká, no šťastne sme sa z doliny dostali a do domovov svojich dorazili.

Dopísati ešte treba sem, že vďaka podpore z grantu z Fondu T-Mobile Slovensko, a. s. Nadácie Pontis stravu a cestu dobrým ľuďom preplatiť sa podarilo, ako aj kopu materiálu zabezpečiť a takto to bude až do konca leta….

22.3.2010 – O výpale bubnov afrických v hodinách nočných.

Po tuhej zime veľa keramických výrobkov nazhromaždilo sa vojvodovi v dielni i rozhodol teda hlavou svojou múdrou, že do pece strčí ich a upečie, nech úžitok z nich je. I stalo sa tak v sobotu poobede, kedy pekne do pece spolu s Martinom a Luciou ich napchal – teda tie črepové hrnce a nie ich – zamuroval a oheň zapálil. Pri udržiavaní ohňa spolu s Maťom striedali sa až do hodín neskorých, kedy malé peklo v peci bolo a všetko sa pekne do ružova upieklo. Dolina okolo haciendy vojvodu Bacila drevom praskala, dymom voňala a tajomná žiara osvetľovala ich tváre. Potom, keď už teplota bola dostatočná, pekne všetko upchali a spať sa teda pobrali.

Na druhý deň poobede už vychladnuté to bolo natoľko, že von z pece dalo sa povyberať, i vybrali sa veci z nej a veru radosť bola pozerať – krásne podarili sa a zneli keramické bubny africké, ako aj iné kúsky. Len zo dva poškodené boli, čo žiaľ občas sa stáva.

9.-11.4.2010 – Murovacia brigáda, kedy strieľne na hrade murovali sme.

Po pár pekných dňoch zas škaredo hlásia, no už nechceme druhýkrát prekladať termín akcie a tak v piatok večer vyzdvihol ctený Bacil Attilu Hobrého ako brata Huna vo Zvolene a spolu pod hrad sa pobrali. Na lesnej ceste kosti vyhrkali riadne, no šťastne dorazili. Na hrade už Ondrej Omnix s teplým ohňom čakal ich od štvrtka. Tak po uložení sa spolu čosi pod zub si dali a potom ešte materiály o hrad na informačný panel nalepili. Vietor studený pofukoval riadne, no zatiaľ nepršalo. A tak bolo po celú noc.

Ráno, čuduj sa svete, nemrzlo a čo je ešte divnejšie, ani nepršalo. Pod mrakom trochu bolo, no nie veľmi. Tak po raňajkách k autu zbehli, aby fúrikom materiál stavebný vynosili a tiež koláčiky od milej Majky. Potom už len hajde do hradu – zarobiť maltu, nachystať kamene, piesok a mohlo sa murovať. Začali sme s krajnou strieľňou pri veži s výhľadom na tretiu bránu – Ondro piesok chystal výkopmi pri ďalších. AJ slniečko ocenilo prácu našu a posvietilo si na nás, i keď vetrisko riadne studený fúkal. Ale hlavne, že nemokli sme. Okolo obeda potom aj Zolomír dovalil sa a do práce sa pustil na strieľni druhej, kde z vonka špaletu domurovával. Tak svorne celý deň pracovalo sa až do tmy. Hombré pri tom všetkom ešte aj krovie kliešťami vycvikal a fotil a filmoval. Na sklonku dňa zhodnotiť sme mohli, že prvá strieľňa ľavú špaletu má hotovú, pravú na 50%, druhá zas vonkajšie hotové komplet, len klenbu urobiť. To už ale pri západe slnka ctení Bacil a Attila hun Hombré svoje pakšametle zabalili a domov sa pobrali. Len Zolomír s Omnixom ostali statočne a romantickú noc plnú vášní na bráne strávili.

Ráno potom v práci pokračovali a hrad náš preveľmi zveľadili, kde do tmy zas pracovali a kusisko roboty tam zanechali.

23.- 26.4.2010 – O brigáde jarnej, o kosení a murovaní, lietaní a odhalených pupkoch.

Každoročná jarná brigáda konala sa na našom hrade v čas prekrásne teplý, čo umožnilo nám urobiť kopu práce. Ľud robotní pod hradom v piatok večer poschádzal sa, pri ohni zabával. Vojvoda s časťou družiny priamo na hrade boli, s deťmi klobásy opekali až kým ich únava do pelechov nevyhnala. No nadránom malá Kitty bruchaboľ strašný chytila a tak domov s rodičmi sa pobrala.

Sobotné ráno teda uzrelo nás v menšom počte, no dobre naladených – tak všetci do rúk náradie si pobrali a kusisko hradu vykosili. Hradné jadro od krovia vysekali, ako aj nádvorie veľké a severný dvor. Milá Beata zas na bráne tretej trávu vysiala, nech zelená sa nám tam. Vojvoda Bacil s družinou zas na bastióne strieľne muroval. Práca krásne od ruky všetkým išla, až hlad z toho dostali, tak k bráne hradnej zbehli, kde dobrého jedla dostalo sa im neúrekom. Potom zas k práci na prinavrátili, by ukázali sa pred lietajúcim fotografom, čo v aeropláne nad hlavou krúžil im. Tak pekne svorne až do večera pracovali, kým tma ich od práce neodohnala. To už potom v doline bujará zábava rozprúdila sa do hodín skororanných. V nedeľu ešte nejaké práce dorobili sa a už len domov bolo rozchodiť sa treba.

10.5.2010 – O krste knihy v kašieli vo Sv. Antone konanom, kde vojvoda dcérku svoju do spoločnosti uviedol.

Spoločenstvo naše na vydanie vzácnej knihy prispelo autorom jej i pozvaní sme preto boli na krst knihy tej. Slávnosť tá udiala sa v kaštieli vo Sv. Antone v jedno piatkové popoludnie za riadneho lejaku, Nikomu to však nevadilo, bo dnu schovaní sme boli. Na slávnosti tej náš ctený vojvoda Bacil zúčastnil sa, ako jeden z otcov krstných, i ctenú Majku s malou princeznou Michaelou I. zo sebou mal. Oblečení boli pekne v šate historickom, jak na slávnosť takú patrí sa a obdiv všetkých budili. Krst samotný v zlatej sieni konal sa, knihu pravým zlatým prachom posypali a veľa zdaru jej popriali. Potom veľká hostina konala sa v sálach neďalekých. I takto v spoločnosť širokú malá princezná spolu s knihou o Honte uvedená bola.

19.- 20.6.2010 – O murovaní po prudkých dažďoch, zlej ceste a vápne zahasenom.

Šesť týždňov dažďov prudkých práce na hrade zastavili, cestu do doliny zničili tak, že takmer nemožné bolo sa dostať k hradu, elektrické stĺpy voda podmyla, až do potoka spadli. Pred termínom akcie vápno bolo treba na hrad dostať, tak ctený Bacil a Števo z Dobrej Nivy doviezli ho s pomocou muža starostky miestnej. Cesta to bola veru strastiplná, aj popadané stromy bolo treba odstrániť. Cez víkend potom Zolomír s Ondrejom na hrad pobrali sa, vápno zahasili a klenbu na strieľni murovali, kameň chystali a iné práce porobili.

19.- 20.6.2010 – O výprave do podzemia zemského, starých baniach a krupinskom podzemí.

Tak ako každý rok, aj teraz k vojvodovi nášmu priatelia z Prahy prišli, by krásy podzemia zdokumentovali. Pohostinnosť dvorskú vojvoda im poskytol a u seba prichýlil pred tým, ako do hôr štiavnických zamierili a do hlbín zemských sa spustili. Počasie žiaľ nebolo práve vľúdne, no v hlbinách to nevadilo. Tak najprv k šachte strašne hlbokej sa všetci vybrali, by odfotili pažerák nekonečný do zeme vyhĺbený, potom do starého systému sa pustili, by zdokumentovali chodby a siene generáciami baníkov vyhĺbené. Dlhé hodiny tam chodili a objavovali stále nové a nové chodby, v jednej už hádam aj skoro zahynuli, bo vzduchu tam veľa nebolo. Nik však hlavu neriskoval a ďalej tam nešiel.

Na druhý deň zas do podzemia krupinského sa výprava pobrala, by pivnice tie preliezla. Sprevádzali nás dve pekné devy s mládencom, čo prácu o nich písať by chceli. Tak postupne z jednej do druhej preliezali, niekde aj vínka zo sudov koštovali, inde hríbov natrhali, až nakoniec v starej kostnici skončili. No von sa odtiaľ dostali a do ďalšieho dobrodružstva sa pustili. To však už príbeh iný jest.

26.- 27.6.2010 – O brigáde smelej, kedy nové tváre k nám zavítali a s črepmi pomohli

Na výprave do podzemia nové tváre spoznali sme a veru nezľakli sa nás a na hrad prišli. Tak najprv s kameňom pomohli a potom zasáčkovať nálezy sa pustili, kým ostatní na hrade klenbu na strieľni murovali maltou horúcou. Bolo to veru príjemné mať milé tváre okolo seba. Večer potom pri ohni trošku kvalitného vínka vypili sme si a o všeličom rozprávali – od duchov cez prírodu či hradné príhody. V nedeľu ale čas odchodu nám nadišiel a tak s pocitom dobre vykonanej práce z doliny odchádzame.

25.6. – 1.8.2010 – O brigáde letnej, kedy vo veľkom murovalo sa, diery v múroch plátali, veža podmurovala a kedy kontrolu od ochranárov sme mali.

I nadišiel čas letnej brigády, kedy veľa národa na hrade zísť sa malo, no nezišlo sa, poschodili sa tam iba skalní bojovníci. Mnohí prísť teda nemohli. Na hrad prišli sme vo večerných hodinách, komoňom novým z ďalekej anglie dovezeným. I vyviezol nás hore aj s vecami statočne, čo veľká služba pre nás bola, bo doteraz všetko na chrbtoch tam vláčili sme. Po večery výdatnej do pelechov sme zaľahli, by ráno plní sily pracovať sme mohli.

V pondelok sme začali s vervou zachraňovať strieľňu na bastióne, kde dorobili sme kus múru nad klenbou a tú potom prisypali. Veľa vriacej malty ukuchtilo sa, kým dielo sa spravilo.

Na druhý deň zas do vyhliadky sme sa pustili, bo veľká diera to bola a zamurovať nás žiadala. Tak statoční Maťo s Marekom najprv dole hlavou murivo očistili, by Bacil zas dole hlavou zamurovať ho mohol. Pomedzi to inšpekcia zo životného prostredia tam prišla, či dobre tam robíme a či neplechu nestrojíme. Náš vojvoda im preto všetko vysvetlil i poukazoval, Ondro s krovinorezom sa chválil, za čo pár pohľadov zamračených dostal, bo chválenkárov radi nemáme. Po inšpekcii zas inú návštevu sme mali – to najprv krásnu devu zbadali sme, chlapa až potom a keď prehovoril, tak spoznali sme v ňom popredného politika, čo s priateľmi už na Tematíne aj pomáhali. No nejdem ho tu menovať, spomeniem len to, že dar do pokladničky nám dal. Potom už nerušene pracovali sme až do večera neskorého a kus diela spravili.

V stredu veru zase práca nás čakala. Tak do nárožia veže hlavnej sme sa pustili a dieru tam velikú zamurovali s rebríka pomocou. Ostatní tiež prácu si našli, kameň, vodu, vápno nosili a maltu horúcu miešali. Poobede ale ctený Bacil s Marekom a Maťom po vápno do Krupiny skočiť musel, bo minulo sa. Nazad už potom sám šiel. Večer teda pri ohni menej ľudí bolo, no zábavy aj tak kopec. Do doliny totiž dovalilo sa vojsko uhorské a na hrade ubytovalo. To skupina ľudí, čo mečmi mláti sa z Rumunska, Maďarska i Slovenska na výlet si vyšla, by na druhý deň bitku o hrad spravila. Tak posedeli sme pri ohni, rečové znalosti oprášili, slaninky a špekačiek naopekali a kadečo povyvádzali. Na druhý deň veru tvrdo na hrade bojovalo sa. No mŕtvi zas vstali a okolo obeda z hradu odpochodovali.

Vo štvrtok i piatok tak tuho pracovalo sa, že veža domurovaná bola, strieľňa tiež a vo vyhliadke múr utešene rástol. Potom však všetci domov sa pobrať museli. Ctený Bacil tiež sa pobral, bo samému sa tam nechcelo mu byť – no po jednej noci doma strávenej zase vrátil sa s Beatou, by dielo dáke porobili. Tak sami dvaja hrdo bojovali, murivo vo vyhliadke dopĺňali, večer vínko si nalievali. V nedeľu do obeda ešte pracovalo sa a potom už definitívne domov sa pobrať chceli, no tu sa stalo, že kone anglické skapali, bo baterka v aute vybila sa. No roztlačila Beata auto smelo a to sa chytilo, tak domov odviezť ich mohlo.

20. – 22.8.2010 – O brigáde augustovej, kedy po prietrži mračien o cestu sme prišli a tiež o roh veže.

Po týždňoch troch na hrad zas pobrali sme sa, by sme dačo pomurovali. Zraz sme dali v piatok vo Zvolene a spoločne sme sa na hrad vydali. Vo Vrbovku ešte kofolu dolu krkom vyliali, potom do Vitary presadli a pod Konským vezu oči pučili. Popadané stromy a tam kde prednedávnom síce rigól cez cestu bol, tam teraz tá cesta už nebola, len 15 metrov riečiska až na skalu vyplaveného. No stroj mocný cez to prešiel v pohode. Iba čo sme pár stromov popíliť museli. Na hrade vyložili sme veci a po vodu sa pobrali, netušiac, že k nej nedôjdeme, bo hádam celý les na cestu spadol. Tak tunel aspoň vypílili sme si a tak s bandaskami vodu nabrali. Aj lipa pri kostole padla a pár stromov na hrade. Noc pokojnú sme mali.

Ráno však prekvapenie naše bolo ohromné, keď hore do hradu vyšli sme a kopu kameňa zbadali sme tam, kde prednedávnom murovali sme roh veže hlavnej. Nevydržal chudák tej vody záplavu a zosunul sa aj s kvádrami kamennými. Tak aspoň kvádre uložili sme a jeden obzvlášť pekný do lapidária odniesli. Potom už len maltu zamiešali a murovali až kým nám tma oči nezaslepila. Tak zišli sme dolu k ohňu a schuti sa najedli. Vojvoda Bacil s Ferom domov sa potom pobrali, bo iné povinnosti mali, no ostatní na hrade ešte zostali a v nedeľu statočne pracovali. Vďaka im za to patrí veliká.

1.- 3.10.2010 – O brigáde jesennej, kedy na výhliadke murovali sme a hradu kusisko vykosili.

S Ugom dohodnutý termín počasie nám veru prialo, slnko sa aj ukázalo, i keď teplo zas až také nebolo – hlavne, že nám nepršalo. I stretli sme sa pekne v piatok večer pod hradom, oheň si spravili a pri ňom kosti hriali, spievali i hrali, na noc na hrade sviečku v lampáši zapálili, by duše ľudí, čo s nami už byť nemôžu vedeli, že myslíme na nich a cestu k srdciam našim našli. Potom však únava na oči nám sadla a dolina stíchla.

Ráno po raňajkách výdatných pracovitý ľud poschodil sa a do práce pustil pod zástavou združenia na hrade vejúcou. Jedni pod vojvodovým vedením na bastióne murovali, by murivo nespadlo cez zimu, iní zas s Ugom na čele mohutnými rozmachmi mačiet a motorových kôz zeleň divokú likvidovali. Tak podarilo sa vyčistiť im celé nádvorie pod bastiónom a potiahli to až po tretiu bránu. Murárom sa zas darilo oporný pilier vo vyhliadke vytiahnuť a klenbu na jednej strieľni dokončiť. No tma už zaslepila naše oči a tak koniec práce bol. I nastal čas zábavy a spevu, lahodného vína a družných rozhovoroch o zmysle našej práce…. I noc druhú do tmy lampáš osvetľoval na hrade hornom a do ďaleka svietil.

V nedeľu ešte kus murárskej práce porobil sa pod oblohou modrou, kedy všetko vápno minulo sa bezozbitku. Aj dažďový žľab vyčistil sa na bráne tretej a voda z nádrží vypustila, bo murovať už nebudeme v roku tomto. Tak práce ukončili sa a všetci domov sa rozpŕchli. Vďaka všetkým!