Rok 2011

22.1.2011 – O sneme združenia, kde našu činnosť zhodnotili a dvoch nových členov prijali.

Na konci januára konal sa snem združenia našeho v sídle vojvodu Bacila, na jeho haciende. Každý, kto prišiel tam, najprv pred ctenú princeznú Michaelu I. predvedený bol a po posúdení, či zúčastniť sa môže, do útrob haciendy vpustený bol. Tam už prestretý stôl na ľud čakal. Po privítaní ctený vojvoda porozprával, čo na hrade porobili sme v roku minulom, čo v pláne máme a čo sme za zlatky pokúpili a poplatili. Potom najaktívnejších ľudí odmenil – Ondrej, ako najlepší z najlepších mačetu novú dostal. Napokon dvoch nových členov do združenia prijali sme – cteného Ondreja Omnixa a tiež Štefana z Nivy Dobrej. Po obede chutnom a výdatnom nakoniec ešte na výpravu na Bánište vybrali sa, by staré bane ponachádzali. Keď nakoniec po náročnom výstupe na kopec v lese aj baňu našli, v lese sa stratili i znovu našli, do haciendy sa šťastlivo vrátili. Potom už zas každý svojou cestou pobral sa domov.

26.-27.2.2011 – O schôdzi, čo v Krupine konala sa.

Spoločné stretnutie združení, čo záchrane hradov venujú sa, konalo sa v meste Krupina dňa 26. – 27. 2. 2011 v školskej jedálni. Tento raz putovné stretnutie organizovalo naše spoločenstvo. Pôvodne sme chceli schôdzovať vo Vrbovku, no konal sa tam práve ples a tak sa miesto rokovania presunulo do Krupiny.

Po úvodnom slove a privítaní nás Fero Kostroš, predseda združenia Zachráňme hrady oboznámil s činnosťou a výsledkami. Potom každé združenie porozprávalo o svojich plánoch a činnosti. Cez prestávku k nám prišla ešte sympatická reportérka z rádia, ktorá nás poriadne vyspovedala. Potom nasledoval chutný obed, čo uvarila nám milá teta kuchárka. Keď uspokojili sme hladné šelmy ukryté v našich bruchách, pokračovali sme v jednaní až do záverečnej. Potom sa nám vďaka obetavosti Janky z Krupiny podarilo vybaviť exkurziu do časti krupinských katakomb. Kto tam ešte nebol, bol veľmi prekvapený, čo ukrýva sa v podzemí. Potom sme ešte absolvovali krátku návštevu Tureckých studní a Vartovky. Časť ľudí potom domov pobrala sa, časť pokračovala v diskusiách v penzióne do hodín nočných.

Na druhý deň exkurzia na Čabraď konala sa. Cesta z Konského veru riadne neschodná jest a ešte na konci krásny balvan v strede cesty čakal nás. Tak sme ho po pár pokusoch mimo cestu odtlačili, nech oddychuje tam. V doline aj kostol s pivnicou pozreli sme si a na hrad vybehli. Na bráne záujemcovia našu krytinu z blízka poobdivovali, strechu pochválili a di ostatných zákutí hradu nakukli. Čo teší nás, tak zatiaľ nejaké veľké úbytky hmoty neudiali sa na hrade po zime. Pivnica zimu prečkala. Trochu malty, čo na poslednej brigáde murovalo sa, tak jemne vymrzla, no žiadna iná škoda neudiala sa. Počasie krásne – slnečné prialo nám veru. Potom ešte na Bzovík sme sa pobrali, poobdivovali to tam a domov sa nakoniec pobrali.

1.-3.4.2011 – O brigáde jarnej, slnkom zaliatej a divoch, čo na hrade konali sa.

Po dohode s cteným Ugom a kontrole, by zas termín nekryl sa s akciou inou sa rozhodlo, že zas na hrad pôjdeme so zeleňou bojovať začiatkom apríla. Tak stalo sa. No trochu skomplikovanú cestu sme mali, bo nestihli priepusty dorobiť po jesenných záplavách a ani naša Vitara ešte nebola pojazdná, pretože šrauby na kolesá z Japonska nedorazili načas. Preto najprv zraz v krčme dali sme si, na Šelmu pri bujarej zábave počkali, kde Ugo dámske nohavičky vytasil, že niektorá z devúch zabudla si ich u neho – hneď aj do skúšania sa pustiť chcel…nakoniec ale aj tak skončili v Otepovej gitare (tuším). Potom už dorazil Šelma s povozom terénnym, ruksaky, keramiky kopu čo Vrkoč so Žofkou poslali a Bacila s Beatou naložil a pod hrad odviezol. Aj on veru podvozok na kameňoch oklepal, no šťastne do doliny zišiel. Tam už ohník horel a pri ňom Peťo z Kosihoviec a kopa iných postávali. I potešili sa, že tam sami nebudú. Tak sme dačo pojedli, dačo pokecali a na hrad si veci vyniesli a do hajan sa pobrali. Ostatní okolo jedenástej z krčmy sa dovalili pešo.

Nasledujúce ráno hmlou a slnkom vítalo nás a teplý deň sľubovalo. Tak zástavu hneď vyvesili sme, po vodu skočili a do opravy lapačov dažďa sa pustili. Veru potrápili sme sa, kým nanovo z kameňa ohradu na zadný poskladali sme. No a potom ešte diaľnicu širokú na severný dvor od západu sme zrobili, by autom sa tam dalo drevo na krov doviezť. Ostatní zatiaľ žľaby na dolnej základni vyčistili a celý západný bok od krovia vykosili. Dokonca aj časť nádvoria od skál vyzbierali, to by ľahšie kosiť sa potom dalo. Zolomír s Peťom potom ešte šalung na klenbu strieľní dvoch porobil, by nabudúce murovať sa dali. Slnko nám hrialo až až. Podvečer už únava na nás sadla, tak s prácou pokoj sme si dali, lano vytiahli a do nacvičovania lezenia dolu stenou sa pustili. Poniektorí aj dosť zhurta. No prežili to všetci v zdraví a potom pri nočnom ohni a chutných palacinkách s Nutellou sa do rozoberania kopy keramických hrnčekov pustili. Ušlo sa veru každému. Nakoniec časť aj do spania pustila sa, no nadránom okolo tretej zhartusená bola spevu chtivými kamarátmi, čo na hrad znova vybehli a zaspievať im chceli. No potom už kľud zaľahol s nimi.

Nedeľné ráno tiché bolo, kto mohol, dospával. Tak ešte nejaké drobnosti porobili sa na hrade, upratalo a pobalilo a nakoniec čas lúčenia prišiel a ľud robotný zas do končín rôznych rozpŕchol sa.

I radostná udalosť potešila múry hradné, to ctený pán Čellár z Mýta pod Ďumbierom na kosenie hradu krovinorez nám daroval, by ľahšie sa nám so zeleňou bojovalo. Vrelá mu veru vďaka naša a nech navždy meno jeho do dejín hradu vpísané jest! Ďakujeme!

Výprava do podzemia

13.-15.5.2011 – Májová brigáda, kedy vápno sme doviezli, výfuk utrhli, kosili, murovali i nových ľudí do práce zapojili.

V piatok v Krupine stretli sa bojachtivý mládenci, vápno do povozu naložili a potom do terénneho vehikla preložili. No najprv na ňom gumy vymeniť sme museli, čo riadne potrápilo nás, bo jedna matica odolávala nášmu snaženiu. Nakoniec sa podvolila a dve nové gumy od Števa z Nivy Dobrej darované sme založiť mohli. Tak šťastne dostali sme sa takmer až na hrad, keď tu pri vjazde na hradný most rana veliká ozvala sa, kone skapali i povoz na mieste stáť zostal. Po naštartovaní hrozný zvuk okolo sa šíril a pri kontrole sme zistili, že výfuk utrhli sme. Tak nič iné neostalo nám, len 240kg vápna vyložiť a do hradu ponosiť, potom pod voz vliezť a dáko to pridrôtovať, nech sa pohnúť vieme. To už zotmelo sa a na nádvorí čaj zo šálok popíjali sme, by už nič nestalo sa radšej.

V sobotu ráno Peťo k nám pribudol akurát v čase, keď pomôcť so skriňou ohromnou nám bolo treba. To ctený vojvoda náš z domu jednu starožitnú poskytol, nech je kam drobnosti zložiť. Potom už do práce pustili sa všetci – jedni murovali strieľňu v hradbe, druhí kosili odušu rastúcu zeleň a bratia skauti, čo prišli pomôcť nám zas skládku kameňa premiestňovali. K večeru aj pršať nám začalo, no prácu stihli sme si urobiť, tak nevadilo to tak veľmi. Ešte pred zotmením sme z doliny kopu vecí zo Bzovíka na hrad vynosili – to Ondro venoval nám (a časť aj na Gýmeš) veci z táborov bzovských. Potom už len od únavy všetci do pelechov popadali na odpočinok zaslúžený.

Nedeľné ráno jemný dážď nám padal, no kým najedli sme sa, tak prestal, čo umožnilo ešte kus roboty urobiť. Potom už neostávalo nič iné, než bodrel po ľuďoch pozbierať, do vriec napchať a preč z doliny vyviezť. Veľká vďaka všetkým, čo brigády tejto zúčastnili sa!

Do dejín hradu písmenami zlatými nech natrvalo zapísaní sú Agáta T. Kladianos a jej dcérka Athenka, a priateľ Tibor Dímik, bývalý starosta obce Širákov, bo mešec zlatých na obnovu hradu venovali a tak k jeho záchrane pre pokolenia budúce prispeli. Nech šťastie týmto ľuďom dobrým spoločníčkou je.

3.-5.6.2011 – O brigáde júnovej, kedy svoje panstvo prvý krát navštívila ctená veľkovojvodkyňa Michaela I., na práce dohliadala i riadila, so stavom panstva spokojná bola i s pohodlím tam ponúknutým.

Nadišiel čas, kedy na hradné panstvo na návštevu sa pobrala aj milá vojvodkyňa Mária s ctenou pannou Michaelou I., veľkovojvodkyňou z Čabrade, by na vlastné oči uzreli hrad v plnej kráse, by na práce dozreli a ľud robotný v práci usmernili. I stalo sa tak, že v piatok navečer ctený Bacil, vojvoda z Čabrade povozom ctenú vzácnu návštevu doviezol na Konské, kde do anglického koča presadli. I tu trochu zamračilo sa čelo panne milej, na pohodlie zvyknutej, no inú možnosť nemala, tak cestu teda pretrpela, bo hrboľatá bola preveľmi. Ako čerešničku užila si prejazd brodom riečnym, kde miesto vody biela káva tiekla a vodníci sa pod kolesá hádzali, nech pokývajú ju trochu. Potom už šťastne na hrad dorazili, rýchlo všetko vyložili, bo búrka sa hnala na hrad. No škuľavá bola a minula ho tesne, len trochu tam postrašila. I pohodlie si panstvo na bráne hradnej urobilo, jedla sa najedlo a na pelech skoro uložilo, lebo ľud robotný až na druhý deň sa do práce uráčilo dostaviť. Tak tichá a pokojná teplá noc prikryla hlavy pomazané.

Sobotné ráno vtáctvo okolité fanfárami uvítaciu pieseň naplno spustilo o štvrtej rannej hodine, by dohnalo svoje ignorantstvo z dňa predchádzajúceho. Tak aj odpustené mu bolo blahosklonne. Po bohatých raňajkách sa ctený vojvoda Bacil sám chopil diela a pre potechu malej princeznej a na popud jej zábradlie na schodoch bránových zhotovil, by náhodou nezrebrila sa nechtiac na nižšie poschodie. Potom ešte okolo brány hradnej anglický trávnik pokosil, i po vodu skočil a v doline prístupovú cestu vykosil, nech jasne vidno, akú vzácnu návštevu tu máme. To už ale aj ľud pracovitý do práce sa dostavil, dokonca aj dve nové tváre sa dobrovoľne na roboty prihlásili – Patrik z Prievidze a Filip zo Žiaru. Ctený Kozo si dokonca aj tri pomocníčky rúče vzal, za čo vďaka mu patrí tiež. Tak rušno začalo byť na hrade veru, i keď prác začiatok ctená panna prespala v plachtičke v podkroví zavesenej húpajúc sa. Tak do večera večerného západná strieľňa dokončená bola domurovaním, východná sčasti rozmurovaná, piesok nakopaný a kopa inej práce spravenej. Až potom nastal čas oddychu, keď jasné hviezdy k ohňu sadli si, fľašku vína dobrého otvorili a unavený ľud ponúkli, i pokrmy putovali pod chrupy mocné za hovoru družného, až kým tetka únava nezalepila viečko posledné lepivým spánkom.

Nedeľné ráno koncert svoj vtáky zopakovali, no i tak vstávalo sa pomerne neskoro, napriek zvyku veľkovojvodkyne Michaely I. skoro ráno vstávať – bo tak dobre na hrade cítila sa, že si ráno aj pospala, kým teplé slnko nevyhnalo ju z perín. Po raňajkách výdatných zas čosika porobilo sa – kde kto upratoval, kosil, strieľňu muroval, či vodovod zmajstroval až do popoludňajších hodín, kedy sa zbaliť bolo treba i pobrať sa zase domov. I vyjadrila panna veľkovojvodkyňa svoje milé potešenie zo stavu panstva hradného, z ľudu robotného i služieb dvornej dámy Lucie, čo pomáhala jej dlhé chvíle spestriť zbieraním kamienkov, či ulít slimačích a už teraz sa zas teší na ďalšiu návštevu.

Akcia 120

2.-4.9.2011 – O septembrovej brigáde, kedy domurovali sme čo sme mali rozrobené a ctenú Michaelu I. na hrade sme hostili.

I stalo sa tak, že už v stredu na hrad vybral sa ctený Dušan a Ondro, aby čosi porobili i okolie si obzreli. Potom v piatok k nim došli hradní páni – ctená Michaela I. veľkovojvodkyňa z Čabrade i vojvoda Bacil s manželkou Majkou. Mladej dáme sa veru natriasavá cesta dolinou veľmi nepáčila, čo prejavila veľmi razantne, no iného východiska nakoniec nemala a do povozu nasadla. Zato na hrade pekne pookriala a keď na spánok uložiť sa bolo treba, spokojne si tak pospala. Noc hviezdnatá, plná nočného ruchu a začínajúcej ruje jeleňov bola. No pokojne prebehla a tak všetci oddýchnutí sa vyspali.
V sobotné ráno náš vojvoda po vodu s vápnom do doliny skočil, bo milý Števo z Nivy Dobrej doviezol ho. Potom do práce sa všetci pustili – kosiť hradné nádvorie, lešenie zhlobiť pi hradbe a maltu nachystať. Pred obedom aj Zolomír s kamarátom Strombusom a Luciou s Evkou prišiel a do práce sa zapojil. Spanilé devy pomohli tiež, či už pri nosení kameňa a či strážení a zabávaní milej veľkovojvodkyne. Tak stalo sa, že kým deň skončil, takmer celé dielo hotové bolo, len skoré zájdenie slnka to prerušilo. To už aj Dušan domov sa pobrať musel. Po výdatnej večeri a kúpaní na hradnom nádvorí, najmladšia princezná na spánok uložila sa a ostatní v tichosti na nádvorí bavili sa náramne. Spoločnosť sme tiež mali – to dáky dvaja mládenci z Vrbovka na bastióne nocovať sa rozhodli.
V nedeľu napokon po raňajkách posledné murárske práce vykonali sa – Zolomír sedíliu v podbrání dokončil a Bacil zas dieru v hradbe západnej, Ondro zase pokosil kus hradu. I darilo sa im tak, že do obeda hotové všetko mali, tak po sebe poriadili, náradie zbalili a domov sa chystali pobrať. To ale na hrad návšteva zavítala – Janka z Krupiny s rodinou sa prišla na hrad pozrieť. I po chvíli aj tak k rozlúčke došlo, a hrad zas v tichu ponoril sa, keď ľud pracovitý do domovov svojich porozchodil sa.

14.-16.10.2011 – O brigáde jesennej s Hadím údolím konanej a kosení veľkom na hrade vykonanom

Tak ako každý rok, dohodnutá bola s Ugom cteným brigáda, kedy sily naše spojili sa s trampami z údolia hadieho a spoločne sa hrad od zelene oslobodzoval. Zeleneničeniachtiví bojovníci pod hradom poschádzali sa v piatok večer a pekne pri ohníku ohrievali sa za noci chladnej. Družná debata rozprúdila sa a aj nejaká tá hudba z gitár vylúdila, nech veselšie je veru za noci temnej.
V sobotu ráno potom aj ctený vojvoda Bacil s ďalšou posilou dorazil, ľud svoj na hrad vyduril a do roboty zapriahol. I kosilo sa vo veľkom okolo brány tretej, aj zvonku, ako aj svah východný pod palácom, kde krovia bolo už veru neúrekom. Tiež opravil sa prepadnutý chodník pod vežou hlavnou, kde výhľadu chtiví návštevníci len po doske ponad priepasť temnú prejsť museli. I vymuroval sa tam nasucho vyše dva metre vysoký múrik z kameňov a priam diaľnica zbudovala prašná. Snáď ocenia snahu tú a námahu vynaloženú. Ešte dokončilo sa budovanie steny záveternej na podkroví brány hradnej, by na ľudí tam nefúkalo. Potom, keď porobilo sa, čo sa dalo, zliezli ľudia do doliny k ohňu, kde pokrmy dobré uvarili si a do zábavy veľkej sa pustili. Poniektorí tiež na výlet po okolí sa vybrali, by krásy doliny do seba nasali.
V nedeľu sa ľudstvo zas domov porozchodilo, by sily nabralo do práce ďalšej.