Roky 1997-1999
13.-21.6.1997 – prvý krát na hrade
Bolo to niekedy v júni, kedy vyslal nás pán Václav Hanuliak, archeológ, na hrad Čabraď – pre nás úplne neznámy a nedostupný hrad. Mali sme tam ísť na dva týždne vystriedať pri archeologickom výskume dvoch ľudí. Tak sme sa pobalili ako do prírody, zobrali trochu jedla, nasadli na autobus. S jedným prestupom v Krupine sme dorazili do Čabradského Vrbovku, kde nás mal čakať Dušan Franko a dať nám pokyny, ako sa dostaneme na hrad. Vystúpili sme z autobusu a nikde nikoho. Skočili sme do obchodu a tu nás oslovili traja mladí ľudia a od nich dostali inštrukciu, že keď sa autobus vráti z Drieňova, máme na neho zas nasadnúť a zviezť sa na Konské – konečnú v poliach a odtiaľ ísť lesnou cestou dole kopcom ku hradu…že tam už nás čakajú. Zviezli sme sa teda na konečnú a rozhliadali sa, že kde je ten hrad…no nič sme nevideli. Slnko pomaly zapadalo, no tak prinajhoršom prespíme v lese. Tak sme sa pustili podivne dolu kopcom do doliny, obdivovali roklinu, starú cestu vykladanú kameňmi, ticho, zver…na každej odbočke smerujúcej do kopca sme váhali, ale inštrukcia bola-dolu kopcom a tak sme sa jej držali. Došli sme do doliny, k riečke a brodu, našťastie plytkému a tak sme sa dostali na druhú stranu. Až keď sme sa pozreli mierne za seba, zbadali sme na kopci hrad. A pod hradom veľkú budovu a kostol – tam sme mali mať základňu. Kamaráti nás už čakali, šťastní, že niekoho vidia. Nakoľko miestnosť kde spali bola na náš vkus veľmi vlhká, rozhodli sme sa ubytovať v podkroví, len tam bolo kopa pilín a prachu. Tak sme si museli trochu poriadiť. Zvládli sme to a prečkali našu prvú noc pod hradom. Na druhý deň sme boli pozrieť hrad a dostali inštrukcie k výskumu a na obed sa rozlúčili. Ostali sme sami. Bol to zvláštny pocit. Z nudy som sa pustil do práce a chystal miesto na výskum, neskôr trochu presekával chodník po hrade, keďže som si ho chcel pozrieť a hrad bol neskutočne zarastený. V nedeľu sa pokračovalo v načatej práci a v kosení chodníka. Tu sa k nám pridal podvečer aj kamarát Tóno, čím nás veru potešil. V pondelok ráno nás pri raňajkách vyrušil zvuk motora a buchot – to prišli brigádnici z dediny na starej škodovke. Zvezenie na hrad sme radšej odmietli a vybehli hore pešo. V priestore prístavby druhej brány sa vytýčila sonda a pustili sme sa do práce. Z rohov sa odvozili sutinové kopy a začalo sa s výskumom. Hneď v prvý deň nás prekvapili krásne nálezy a tak bola radosť kopať. Po odchode brigádnikov sme vždy ostali sami, na hrad za celý ten čas nepáchla ani noha. Takto sme lopotili celý týždeň, okrem sondy sme v ďalšom rohu odkryli základy chlebovej pece a trochu aj spoznávali okolie. Vo štvrtok nás bol skontrolovať pán Hanuliak a pochválil našu prácu. Nakoniec sme svoju prácu po týždni dokončili a rozlúčili sa s hradom. Ten nám však ostal v našich srdciach a rozhodli sme sa ešte sem vrátiť.
19.06. – 03.07.1998 – druhý krát na hrade s trocha väčšou výpravou
Radi sme veru prijali ponuku, aby sme na ďalšie leto znovu vyrazili na hrad na pokračovanie archeologického výskumu. Tentoraz sme oslovili aj kamarátov a ešte aj mali možnosť si na aute doviezť svoje veci. Tak sme sa nakoniec postupne zišli asi ôsmi a spoločne strávili dva týždne na hrade. Dostali sme za úlohu preskúmať interiér prvej bašty, kde sme za ten čas vykopali cez celý priestor rez až po úroveň zasypaných strieľní. Popri tom sme objavovali krásy hradu a blízkeho okolia. Užili sme si veru kopu zábavy a aj tajomnej atmosféry v doline. V doline sme dokonca spoznali aj partiu trampov, ktorí tu majú svoju osadu a pred pár rokmi vykonávali čistenie hradu od náletovej zelene. Je neskutočné, ako dokázal ten hrad za pár rokov znovu tak neuveriteľne zarásť. Potom zas prišiel čas pobaliť sa a ísť zase domov. Odchádzali sme však s vedomím, že sa chceme vrátiť znova. Začala v nás dokonca hlodať myšlienka založenia spoločenstva na záchranu hradu…
18.-20.6.1999 – výprava medzi povodňami
Na ďalší rok sme na hrad vyrazili ešte pred výskumom, aby sme ho ukázali aj ďalším kamarátom a vykosili niečo z neskutočnej zelene. Vystihli sme však dosť bláznivé a daždivé obdobie a tak len ceste do doliny bola poznačená množstvom vody, ešte aj prístupová ceste bola zatopená. Riečka Litava inokedy lenivo tečúca, miestami po členky bola rozvodnená tak, že mala šírku desiatok metrov a zaliala aj cestu a okolité lúky. Most našťastie držal, ale voda sa popod zhnité dosky valila len pár centimetrov nižšie. Šťastne sme však prešli a ubytovali sa na základni. Na druhý deň sme sa do hradu doslova museli presekať cez tropickú džungľu. Popri prehliadke hradu sme aj prekosili chodník a časť priestoru druhej bašty, kde mal prebehnúť v lete výskum. Počasie sa našťastie ako tak umúdrilo a nepršalo, voda trochu aj klesla. To nám umožnilo po obhliadke hradu vyraziť si na výlet a obzrieť si okolie – pustili sme sa na západné lúky, odkiaľ je dobrý výhľad na hrad. Návrat sme museli trochu urýchliť, lebo sme počuli hlasy dákych turistov, keď sme dorazili k základni, akurát nám vyťahovali zo studne priviazanú fľašu vína, čo sme si tam chladili. Takmer sme o ňu prišli. V nedeľu sa ešte čosi pokosilo a po pobalení sme skratkou sa vybrali z doliny domov. Šťastne sme prebrodili zatopené lúky pri družstve, trochu nás ponaháňalo aj stádo kráv. No a po pár dňoch nás zastihla správa, že sa cez dolinu na druhý deň po našom odchode prevalila povodňová vlna a vzala most. Vtedy vytopilo aj neďalekú Krupinu. Mali sme teda šťastie.
24.07. – 01.08.1999 – leto na hrade
O mesiac sme sa na hrad vybrali zas. Tentoraz v inej zostave, ale odhodlaní poodhaliť ďalšie tajomstvá hradu. Vybrali sme sa do doliny pešo skratkou, ale v doline nás už čakal Dušan s autom, že nás prevezie cez brod, lebo pešo neprejdeme. Tak aj bolo, voda bola takmer po okná a naberala sa aj dnu… Na druhý deň sme zistili, že hrad zase neskutočne zarástol a museli sme baštu a chodníky vysekávať nanovo. Keďže mosta cez rieku už nebolo, museli sme si z jedného spadnutého stromu urobiť druhý a trochu sme ho okresali zvrchu, aby sa po ňom dalo chodiť – túto úlohu si vzali na starosť páni a dievčence zatiaľ krompáčovali a lopatovali v druhej bašte, ktorú sme mali skúmať. V utorok sa strhla menšia búrka a spôsobila, že sa hladina rieky znova zdvihla a len tak tak nám nevzala provizórny most. Za jeden týždeň sa nám baštu podarilo nie len vyčistiť, ale aj zamerať a pofotiť. Zavozili sme aj jamu v prvom nádvorí sutinou z výskumu v predchádzajúcom roku. Popri tom sme objavovali okolie a zažívali nevídané dobrodružstvá, ale o tých radšej pomlčím, lebo sa tam budete báť chodiť…
12.-14.11.1999 – jesenná brigáda s Hadím údolím
Nakoľko nám leží osud hradu na srdci po spoločnej dohode sme spojili naše sily s miestnymi trampami a obnovili brigády zamerané na čistenie hradu od vegetácie. Medzitým sme založilo občianske združenie Bašta, ktoré si vzalo pod patronát dva hrady – Sklabiňu a Čabraď. Že to nakoniec dopadlo s ním trochu inak, je už iný príbeh a keby sme ho tu mali napísať, vydal by na samostatnú stránku. Ľudia sa na brigádu začali schádzať už v piatok poobede a pribúdali až do skorých ranných hodín. Počasie veru nebolo príjemné, bolo chladno a jemne mrholilo, ale pri ohníku to nikomu až tak nevadilo a veselá zábava bola takmer až do rána. Napočudovanie sa ľudia nakoniec ráno pustili aj do práce (s miernou Bacilovou pomocou) a za pomoci mnohých mačiet, píl a rúk sa vykosil od krovia kusisko hradu. Po celodennej lopote sa potom zase všetci presunuli do doliny, kde pri ohni sa trochu vysušili, porozprávali zážitky, príbehy, zaspievali…no a v nedeľu sa poriadilo a išlo domov. A to je vlastne začiatok založenia tradície brigád venovaných na záchranu a čistenie hradu, ktorá trvá až doteraz…
